Začiatok konca starého sveta

Keďže priemyselných podnikov bolo v okolí pomerne málo, pracovali Pitelovčania väčšinou v poľnohospodárstve, ktoré v ich živote zaujímalo dôležité miesto. Vlastníctvo pôdy, dobytka a schopnosť s nimi kvalitne hospodáriť sa oceňovali veľmi pozitívne. Po stáročia sa vo vedomí ľudí udržiavala vysoká hodnota pôdy. Túto hodnotu prevzali od svojich predkov, rozvíjali ju a odovzdávali ďalším generáciám. Práca s pôdou a dobytkom bola samozrejmosťou, ktorú dedinský človek prijímal ako podstatu bytia a cestu sebarealizácie. Nerušený chod gazdovstva zabezpečovala tradičná skúsenosť – múdrosť otcov, považovaná za žriedlo poznania a istoty. V záväznom cykle denných i ročných roľníckych prác sa súčasnosť napĺňala vlastne opakovaním minulého. Novoty sa nezavádzali ľahko a iba málokedy prekračovali rámec overených výrobných postupov.

Dlhodobo nemenný stav bol narušený koncom 50. rokoch 20. storočia, keď sa v obci presadila myšlienka družstevného poľnohospodárstva. Pri okresnom národnom výbore (ONV) a miestnom národnom výbore (MNV) sa založila agitačná náborová komisia, ktorá mala presviedčať samostatne hospodáriacich roľníkov o výhodách vstupu do jednotného roľníckeho družstva (JRD). Náborová komisia postupne zosilňovala nápor na jednotlivcov a z propagačných akcií sa stávali akcie nátlakové. Mala všetkými dostupnými prostriedkami presvedčiť roľníkov, aby podpísali vstup do JRD. Takto zachytil udalosti miestny kronikár: „Rok 1958 prichádza do dejín našej obce ako medzník na rozhraní hospodárskeho a tým v podstate aj celého tak charakteristického života dediny. Uznesením KSČ (Komunistickej strany Československa) je vytýčená línia socializácie dediny. 14. februára 1958 prichádzajú pracovníci ONV, aby začali s agitačnou prípravou pre založenie JRD. Boli vytvorené agitačné dvojice, ktoré chodili roľníkov a vôbec majiteľov pôdy presviedčať o výhodách spoločného hospodárenia. Veľká väčšina držiteľov pôdy nechcela vstúpiť do JRD, bola odraďovaná nie príliš najlepšími hospodárskymi výsledkami okolitých družstiev. Uzavretá povaha roľníka ťažko znášala skutočnosť, že pôda, na ktorej pracovali jeho otcovia i on sám, už nebude patriť len jemu. Mnohí sa nemohli zmieriť s touto novou formou hospodárenia. Po dvojtýždňovej agitácii dňa 26. februára 1958 je v našej obci založené JRD, keď podpísalo celkom asi 78 % držiteľov pôdy. Na prvej členskej schôdzi sa rozhodlo, že roľníci si tento rok budú ešte úrodu z poľa zberať sami a spoločne sa začne hospodáriť začiatkom nového hospodárskeho roku.“¹

Niektorí Pitelovčania, hlavne strední a väčší roľníci, si bez pôdy nevedeli predstaviť budúcnosť. Odmietali pripustiť, že dovtedy platné hodnoty sú prekonané alebo bezvýznamné. Súkromne hospodáriacimi pitelovskými roľníkmi boli František Kraus (*16. 7. 1884 Peserany – †13. 7. 1965; poch. Pitelová), Bohdan Nárožný (*20. 4. 1903 – †21. 7. 1983; poch. Trnavá Hora) a Ján Vonkomer (*10. 6. 1910 – †4. 7. 1992; poch. Trnavá Hora), ktorí žili jednotlivo na uzavretých usadlostiach.² Do JRD nevstúpili ani slobodní bratia Páchnikovci: Michal (*30. 9. 1901 Pitelová – †20. 7. 1977; poch. Pitelová), Jozef (*13. 3. 1903 Pitelová – †6. 4. 1979; poch. Pitelová) a Štefan (*26. 12. 1909 Pitelová – †25. 1. 1968; poch. Pitelová). Obecný kronikár zaznamenal, že bratia Páchnikovci si z veľkej časti neplnili kontingenty voči štátu. Za neplnenie týchto povinností boli odsúdení a podlžnosť si štát vyrovnal konfiškáciou.³

Účinným nástrojom na urýchlené dokončenie kolektivizácie sa stali vysoké kontingenty (povinné dodávky poľnohospodárskych výrobkov rastlinného i živočíšneho charakteru) a nízke výkupné ceny. Agitátori kolektivizácie presadzovali názor, že pokiaľ nezvýšia kontingenty, malí a strední roľníci si plánované dodávky hravo splnia a nebudú nútení vstúpiť do JRD. Z toho dôvodu ich začali neúmerne zvyšovať a roľníkom neostávala iná možnosť, ako podpísať prihlášku. V praxi to znamenalo, že aj gazdovia s väčšou výmerou zeme mali problém plniť predpísané požiadavky. Bonita pôdy, prípadné výkyvy počasia i rôzne nepredvídateľné udalosti (napr. krava sa neotelila, zdochlo prasa) neumožňovali získať také množstvo surovín, aby boli schopní splniť dodávkové povinnosti bez výrazne negatívneho dopadu na rodinný rozpočet. Pri rozmanitosti druhu povinných kontingentov (napr. hovädzie a bravčové mäso, hydina, vajcia, obilie, zemiaky, mlieko, seno) museli vynaložiť značné úsilie na ich zadováženie. Povinný lacný výkup dodávok poľnohospodárskych výrobkov urobil z hospodárenia na svojom nevýnosnú činnosť, neraz smerujúcu až k hranici živorenia. Malé zárobky nedovoľovali investovať do zveľadenia gazdovstva, dávali sa iba na jeho základný chod. Výdavky na náhradu opotrebovaného náradia, údržbu budov, priemyselné hnojivá, sadivá, osivá či zverolekárske služby zapríčiňovali, že na ošatenie, prilepšenie stravovania a domáce vybavenie ostávalo málo peňazí.

Prvým predsedom tunajšieho JRD sa stal Alexander Sklenka (*23. 2. 1901 Pitelová – †1989; poch. Pitelová). V zmysle zápisov v obecnej kronike sa v roku 1958 rozorali medze a začalo sa so spoločným osevom. Prevažne sa pestovala pšenica, raž, ovos, jačmeň, zemiaky, v údolí Hrona kukurica. Pomerne dobre sa darilo maku a repe. Všetko sa budovalo od základu. Po vstupe do JRD roľníci vložením svojho mŕtveho inventára (stroje, náradie) vytvorili prvotné mechanizačné podmienky pre veľkovýrobu. Členovia JRD odovzdávali osivo, zemiaky a statok, čo bolo zase základom pre rastlinnú a živočíšnu výrobu. Práve z dôvodu sústredenia kráv do JRD bola obec nedostatočne zásobovaná mliekom, a tak v roku 1958 stúpol počet doma chovaných kôz. Až do roku 1974 sa kozy pásli v spoločnom stáde. Nechýbal len inventár, no zároveň i skladové priestory a stajne pre zvieratá. Kým sa nepostavili družstevné maštale a senník, statok sa choval v humnách väčších gazdov. Kancelárie JRD boli zriadené v niekdajšom urbárskom dome, kde predtým fungoval obchod s krčmou (na pozemku s domom č. 43). Každý člen JRD mal nárok na záhumienok (max. 50 árov), aby si mohol dopestovať poľnohospodárske produkty pre osobnú spotrebu. Obec hospodárila spoločne na rozlohe 507 ha. Bývalé urbárske lesy a pasienky spadali takisto pod správu JRD. V Chlebovej malo JRD salaš a chovali sa tu ovce.⁴

Každý pracovný výkon na JRD bol ohodnotený takzvanou pracovnou jednotkou. Išlo o štátom danú normu, ktorú musel družstevník odpracovať a bola finančne ohodnotená. JRD si mohlo výšku pracovnej jednotky čiastočne upraviť s prihliadnutím na miestne pomery. Z plánovanej hodnoty peňažnej časti pracovnej jednotky sa polovica vyplácala zálohovo. Zvyšok sa uhrádzal dodatočne formou doplatkov podľa výsledkov hospodárenia JRD za uplynulý kalendárny rok. Ku každej pracovnej jednotke prislúchal istý objem naturálií. Vo svojom výrobnom pláne si JRD v Pitelovej vytýčilo hodnotu pracovnej jednotky po 14 Kčs s naturáliami: 2 kg zrna a 1 kg osiva.⁵

Po prvom roku spoločného hospodárenia bola nálada družstevníkov veľmi zlá, najmä keď videli nízke odmeny. Odmena na jednu pracovnú jednotku za celý rok predstavovala 10 Kčs a 2 kg naturálií.⁶ Miestny kronikár sa vo svojich záznamoch vyjadril, že JRD zo začiatku zápasilo s viacerými problémami. Najvýraznejším z nich bola slabá pracovná morálka a výkonnosť, pretože v JRD boli zamestnané prevažne ženy. Muži boli zamestnaní hlavne v blízkych priemyselných podnikoch. Z toho dôvodu sa vyhlasovali brigády, ktorých museli byť účastní všetci družstevníci vrátane manželov pracujúcich v priemysle. Celkový stav hospodárenia bol neuspokojivý.

Situácia sa začala zlepšovať až v druhej polovici 60. rokov 20. storočia. JRD Pitelová sa najprv zlúčilo s JRD Jalná a v roku 1968 s JRD Jastrabá. Vznikol poľnohospodársky celok JRD Hron. Predsedom sa stal Juraj Slávik. Salaš sa presťahoval do časti Kuricovci. V roku 1972 bolo pričlenené JRD Nevoľné, v roku 1974 JRD Trnavá Hora a Ihráč. V roku 1977 došlo k zlúčeniu s JRD Stará Kremnička, kam bolo presunuté centrum riadenia a vytvorilo sa JRD Veľký október. V rokoch 1970 – 1989 stálo JRD na vrchole prosperity. Zárobky zamestnancov dosahovali výšku zárobkov pracovníkov v iných odvetviach.⁷ V starostlivosti o svojich zamestnancov JRD postavilo a v roku 1972 dalo do užívania obytný dom so šiestimi bytmi na Čiernych zemiach.⁸

Okrem už spomenutých kôz, Pitelovčania chovali ošípané, hydinu a králiky. Napríklad v roku 1963 bolo vydaných 156 povolení k súkromným zakáľačkám. Keďže v obci pôsobilo JRD, jeho smernice a stanovy dovoľovali v jednej pitelovskej domácnosti chovať iba jeden kus hovädzieho dobytka a štyri kusy oviec. „Keď sa občania chcú zaoberať chovom hospodárskych zvierat, majú možnosť pri spoločnom hospodárení na JRD,“ znel ostro dobový zápis v obecnej kronike. Nadmerné množstvo hovädzieho dobytka vlastnili bratia Páchnikovci a chov oviec v počte až 45 kusov rozšíril Ján Páchnik (*18. 8. 1909 Pitelová – †5. 3. 1986; poch. Pitelová) z Horného konca, medzi ľuďmi familiárne nazývaný Januško Kaňoje. Tieto úžitkové zvieratá sa navyše pásli na družstevných pasienkoch a honoch, čím spôsobovali značné škody. Z dôvodu sťažnosti vedenia JRD predvolala Rada MNV v Pitelovej uvedených hospodárov na mimoriadnu schôdzu dňa 12. septembra 1973, aby sa celá záležitosť prerokovala. Po diskusii bolo prijaté uznesenie, ktorým sa menovaným nariadilo znížiť stav hovädzieho dobytka odpredaním alebo porazením na 1 kus a u oviec na 4 kusy v termíne do 10. decembra 1973. Ak by toto nariadenie nevykonali, mohla správa JRD zahájiť úradný výkup zvierat v zmysle platných predpisov. Pokyn napokon nesplnil Ján Páchnik, následkom čoho mu ovce úradne zhabali, odvážili a pripravili finančnú náhradu podľa úradne stanovených cien.⁹ Hovorí sa, že Januško túto kompenzáciu neprijal a peniaze si neprevzal.

V roku 1991 došlo k rozpadu JRD Stará Kremnička a v Pitelovej bolo založené Poľnohospodárske podielové družstvo (PPD) Hron. V PPD Hron sa znížil stav chovu hovädzieho dobytka a ošípaných. S chovom oviec sa prestalo úplne. Mnohí občania získali v rámci reštitúcie svoju pôvodnú pôdu na vlastné hospodárenie. Záujem bol najmä o pozemky pri Hrone.¹⁰ PPD Hron sa v roku 1998 dostalo do konkurzu. Všetky budovy následne odkúpilo Poľnohospodárske družstvo Stará Kremnička, ktoré odpredalo časť budov súkromnému podnikateľovi.¹¹

[1] Kronika obce Pitelová, zápis z roku 1959 (s. 19).

[2] Kronika obce Pitelová, zápis z roku 1959 (s. 24).

[3] Kronika obce Pitelová, zápis z roku 1959 (s. 21).

[4] Kronika obce Pitelová, zápis z roku 1959 (s. 10, 21, 24 – 25), zápis z roku 1974 (s. 77).

[5] Kronika obce Pitelová, zápis z roku 1959 (s. 21).

[6] Kronika obce Pitelová, zápis z roku 1959 (s. 24 – 25).

[7] Čelko, M. – Florovič, P. – Zaťkovič, I.: Jastrabá 1487 – 1997. Jastrabá: Obecný úrad Jastrabá, 1997, s. 51.

[8] Kronika obce Pitelová, zápis z roku 1972 (s. 72).

[9] Kronika obce Pitelová, zápis z roku 1963 (s. 35), 1974 (s. 77).
Štátny archív v Banskej Bystrici, pracovisko Archív Kremnica, fond Miestne národné výbory v okrese Žiar nad Hronom 1945 – 1982, IV. časť, 2. zväzok, Miestny národný výbor v Pitelovej 1950 – 1976, inv. č. 38, ročník 1972, šk. č. 4.

[10] Kronika obce Pitelová, zápis z roku 1992 (s. 132), 1993 (s. 134).

[11] Pitelová dnes. [Online]. Dostupné na: http://www.pitelova.eu/o-obci/pitelova-dnes/, citované 6. septembra 2018.