Cirkevné služobníctvo

K cirkevnému služobníctvu patril kostolník, zvonár a hrobár. Najstarší informačný zdroj, z ktorého sa dozvedáme, kto v Pitelovej zastával tieto funkcie, predstavuje vizitačný protokol z roku 1820. V čase vizitácie boli kostolníkmi Michal Piatrik (*26. 9. 1770 Pitelová – †6. 10. 1821) a Juraj Baran (*1781 – †neznáme). Počet kostolníkov vychádzal zo staršieho rozlišovania úloh sakristu a úloh ceremoniára. Kým sakrista sa staral hlavne o materiálnu prípravu liturgie, ceremoniár bol zodpovedný za jej správny priebeh. On vybral posvätný riad i rúcha a sakrista všetko pripravil. Obaja pitelovskí kostolníci mali vypomáhať pri svätých omšiach slúžených v dedine, dohliadať na čistotu v kostole a dbať o bohoslužobné predmety. Na rozdiel od kostolníkov v Jastrabej a vo filiálnej obci Bartošova Lehôtka nepoberali za vykonávanú prácu žiadnu odmenu (ostatné filiálky v jastrabskej farnosti nemali kostol ani kostolníka). Potom dlhé obdobie nepoznáme mená pitelovských kostolníkov, ďalšie zmienky pochádzajú od pamätníkov až z 20. storočia. Aj vtedy sa o interiér a inventár kostola starali dvaja kostolníci: Anton Ferenčík¹ (*12. 6. 1877 Pitelová – †6. 3. 1966; poch. Pitelová) a Jozef Páchnik (*10. 12. 1907 Pitelová – †neznáme) z tretieho domu pod kostolom s aktuálnym č. 76. Pán Ferenčík bol slobodným synom bývalého pitelovského učiteľa a vo funkcii miestneho kostolníka slúžil 65 rokov.² Obidvaja zabezpečovali pomocné úkony pri bohoslužbách podľa toho, ako si ich medzi sebou podelili. K povinnostiam prislúchalo zapaľovať sviece, posluhovať pri oltári, zbierať milodary do zvončeka, riadiť ľudí pri procesiách a i. Po nich funkciu prebrala Rozália Páchniková, rod. Mališová (*12. 11. 1930 Pitelová – †13. 11. 1999; poch. Pitelová), bývajúca v prvom dome pod kostolom s č. 80. Kostolník požíval v  tradičnom dedinskom spoločenstve náležitú vážnosť.

Funkcia zvonára bola v obci najprv kumulovaná s funkciou kostolníka alebo organistu, resp. hrobára. Samostatná pozícia zvonára sa v Pitelovej spomína až v spojitosti s Františkom Páchnikom (*10. 4. 1920 – †neznáme) z domu č. 83. Zvonilo sa pred začiatkom bohoslužieb a pri úmrtí v dedine. Súčasne sa týmto signalizačným spôsobom oznamovali živelné pohromy a iné nebezpečenstvá (napr. požiar, povodeň, búrka, vojna). K rozlíšeniu zvonenia sa používali rôzne zvony a frekvencia úderov. Poplach sa ohlasoval zvonením naplno na najväčšom zvone. Smrť oznamoval menší zvon – umieračik. Hlas zvona určoval rytmus práce a odpočinku, pretože sa zvonilo ráno (východ slnka), napoludnie a večer (západ slnka). Poludňajšie zvonenie vyzývalo ľudí na modlitbu Anjel Pána a zároveň počas letných poľných prác umožňovalo oddych, keď sa ľudia zastavili v práci a naobedovali sa.

Hrobár bol poverený údržbou cintorína a pochovávaním. Pokiaľ hrob nevykopali príbuzní zosnulého, urobil tak on za určitú finančnú odmenu či naturálie od pozostalých. Najstaršiu poznámku o existencii hrobára v Pitelovej zachytáva vizitačný protokol z roku 1820. Bol ním Martin Švec (*24. 10. 1768 Stará Kremnička – †15. 1. 1821). Patrila mu odmena 1 zlatý za hrob dospelého a 30 grajciarov v prípade nedospelej osoby. Funkciu neskôr plnili: Jozef Sklenka (*8. 2. 1893 Pitelová – †23. 12. 1965; poch. Pitelová), dom č. 75; Jozef Kubovský (*2. 5. 1914 – †200?), priženený z Jalnej k Páchnikovcom do domu č. 76; Adam Homola (*20. 3. 1929 – †7. 8. 2008; poch. Pitelová), priženený z Trnavej Hory do už zbúraného domu kedysi stojaceho na pozemku s parcelným č. 48, dolný sused Jozefa Kubovského.

Až do začiatku 50. rokov 20. storočia bol kostolným organistom a spevákom miestny učiteľ. Vo farskej kronike (Historia domus) je za rok 1953 napísané: „Keďže pán učiteľ už nemohol organovať pri bohoslužbách, pred dvoma rokmi sa funkcie vzdal. Od tohto času úlohu organistu zastupuje starý pán kostolník Anton Ferenčík, ktorý síce organovať nevie, ale pomerne dobre spieva a vie všetky potrebné responzóriá. Okrem toho je pravidelne denne na sv. omši. Robí aj kostolníka, aj zvonára a napomáha pri speve. Pán Boh zaplať. Situácia sa trochu zlepšila, keď sl. Anna Páločná (*23. 12. 1932 – †26. 12. 2016; manželským priezviskom Kollárová), ktorá bola vychovaná v kláštore, aspoň na nedele a sviatky zastúpila úlohu organistu. Odmenu si nežiadala, pretože to konala na česť a slávu Božiu.“³ Pani Anna Kollárová, rod. Páločná pokračovala v organovaní ešte dlhé roky.

[1] Priezvisko býva v záznamoch uvádzané aj vo forme Ferienčík.

[2] Kronika obce Pitelová, zápis z roku 1966 (s. 46).

[3] Historia domus Parochiae Pitelová, zápis z roku 1953.