Formovanie pitelovskej farnosti

Z hľadiska cirkevných správnych jednotiek bola Pitelová pôvodne filiálnou obcou a patrila do rímskokatolíckej farnosti Svätý Kríž (dnes Žiar nad Hronom). V druhej polovici 13. storočia existovali na území arcibiskupského svätokrížskeho panstva iba dve fary, a to vo Svätom Kríži a Trubíne. Približne v druhej polovici 14. storočia vznikla fara v Jastrabej s osadami Nevoľné, Kľačany a Bartošova Lehôtka. Pred reformáciou (1517) spravoval svätokrížsky farár spolu s mestskou farou ešte kostol v Lutile a osady: Lovču, Lovčicu, Starú Kremničku, Pitelovú, Jalnú, Trnavú Horu a Ihráč. Začiatkom 17. storočia sa ako farnosť osamostatnila Lovča a v roku 1767 Jalná.1

Obyvatelia Svätého Kríža a filiálnych obcí boli popri zemepanskej rente, štátnych a stoličných daniach viazaní určitými dávkami aj voči svätokrížskej fare. V zmysle inventára kostola a fary z roku 1692 dostávala svätokrížska fara od mestečka a jeho obyvateľov každoročne štvrtinu z desiatku obilia, husí a sliepok (malý desiatok), tri urny (cca 127,5 litra) piva, víno v cene 5 zlatých, od každého dvora jeden svätokrížsky gbel (cca 84 litrov) pšenice a jedno kurča, od želiarskeho domu 12 a podželiarskeho 6 denárov. Príjmy fary a kostola plynuli tiež z peňažnej šestnástiny z volov od filiálok (Stará Kremnička, Pitelová, Jalná, Trnavá Hora), zo šiestich povinných ofier a trojkráľovej ofery. Krížski farníci a obyvatelia filiálok  boli povinní obrobiť všetky farské polia. Pozemky fary a kostola (Pod hájom, Nad hájom, Istebná, Kupča) vynášali ročne 67 svätokrížskych gbelov (cca 5 628 litrov) urodených plodín. Na farských lúkach sa dorobilo 29 vozov sena. Okrem pozemkov v mestečku mala fara role i v menovaných filiálkach. Ďalší príjem fary pozostával z odmeny za cirkevný úkon (štóla). Od narodenia dieťaťa museli rodičia dať koláč, sliepku, 3 denáre a riadnu oferu. Od krstu koláč a kurča. Od ohlášok a sobáša 15 grošov, od vádzky (cirkevný obrad uvedenia nevesty do stavu manželského a očisty šestonedieľky) sliepku, koláč a víno. Od pohrebu sa platilo podľa možnosti pozostalých, ale od spievania pri ňom 1 zlatý a od kázne 50 denárov. Od pohrebu vdovy pripadla fare z jej pozostalosti poduška a obrus.2

Počnúc rokom 1778 bola Pitelová vyňatá z farnosti Svätý Kríž a priradená k farnosti Jastrabá, čo súviselo s reorganizáciou cirkevnosprávneho usporiadania na území Slovenska a vznikom Banskobystrického biskupstva. Spolu s Pitelovou do jastrabskej farnosti v tom čase patrili: Bartošova Lehôtka, Nevoľné, Ihráč, Kľačany.3 Aj príjmy tejto fary spočívali v štólových poplatkoch, robotných povinnostiach a naturáliách odvádzaných veriacimi z ich poľnohospodárskej činnosti, resp. nahrádzaných peňažnou hotovosťou. K ziskom sa ešte započítavali ofery a podiel z desiatku. Príjmy farnosti sa odlišovali od obce k obci, spravidla v závislosti od ekonomickej sily miestneho obyvateľstva.

V protokoloch zostavených na základe kanonických vizitácií na farskom úrade Jastrabá v rokoch 1778, 1804 a 1820 bolo zaznamenané, že jastrabský farár neužíval v Pitelovej žiadne polia, lúky, miestni veriaci neobrábali jeho role ležiace na inom území a ani mu nedodávali palivové drevo, pretože sa z robôt vykupovali.

Podľa vizitačného protokolu z roku 1778 prináležala duchovnému správcovi farnosti Jastrabá peňažná šestnástina z desiatku vyzbieraného v Pitelovej, a to ročne z úrody 3 zlaté a 50 denárov, z baránkov 30 denárov. Zo štóly mal získavať 22 zlatých, za koledovanie 5 zlatých. Z filiálnej obce Pitelová tak ročný príjem činil 30 zlatých a 80 denárov.

Dňa 21. februára 1804 podpísal richtár Pitelovej spolu s prísažnými dohodu o novoprijatých odmenách pre jastrabského farára. Obec sa zaviazala poskytovať ložné (daň za manželské lôžko) formou odvádzania 34 kurčiat ročne a zároveň vyplácania sumy 16 zlatých. Štólové taxy, uhrádzané za vykonanie cirkevného obradu (krst, vádzka, sobáš, pohreb), vzrástli a dosahovali ročne 36 zlatých. Všetky tieto dávky i poplatky bolo možné zložiť naraz alebo v dvoch termínoch – na sv. Michala (29. septembra) a Narodenie Pána (25. decembra). Peňažná šestnástina z vyzbieraného desiatku, a to z úrody, baránkov aj včiel, tvorila 4 zlaté a 8 grajciarov.

Potom, ako sa v Pitelovej vybudoval kostol, určili sa tiež príjmy plynúce výlučne kostolu. Na pitelovský kostol sa z tunajších lúk získavalo 7 zlatých ročne. Z vizitačnej zápisnice sa dozvedáme, že ku dňu 5. augusta 1820 bola v kostolnej pokladnici uložená peňažná hotovosť v hodnote 226 zlatých, zadovážená z príspevkov cirkevného spoločenstva v Pitelovej a príjmov obecného mlyna.4

Revolučnými marcovými zákonmi z roku 1848 došlo k zrovnoprávneniu cirkví na našom území a k zrušeniu desiatku. Ložné bolo zaužívaným inštitútom uhorského obyčajového práva a existovalo až do roku 1949.5 Poplatky za krst, sobáš, pohreb či slúženie svätej omše na určený úmysel pretrvávali naďalej a vo forme milodarov sa zachovali dodnes. Napríklad v mesačníku Hlas ľudu6 sa 15. septembra 1902 objavila táto správa: „A z Pitelovej nám píšu, že tam zase jastrabský p. farár zakázal p. kapláňovi svojmu jedného zavraždeného človeka prv pochovať, kým truchliaca rodina nevyplatí pohrabný rachunok (účet). A tak sa p. kaplán ani nehol z kostola, kým poslednia babka nebola složená.“ Na smrť dobitý bol Martin Námešný (*1. 11. 1860 Lovčica) dňa 14. apríla 1902.7

Keďže Pitelová bola filiálnou obcou, bohoslužby sa konali predovšetkým v Jastrabej. Vo vizitačnom protokole z roku 1820 sa nám zachoval spísaný poriadok svätých omší slúžených v pitelovskom kostole. Dialo sa tak stabilne pri piatich príležitostiach: na každú tretiu Veľkú noc, každé tretie Turíce, sviatok svätého apoštola a evanjelistu Jána (27. decembra), každý ôsmy sviatok Božieho Tela, prvú októbrovú nedeľu na slávnosť patrónky kostola Panny Márie Ružencovej. Za odslúženie týchto svätých omší platili pitelovskí veriaci jastrabskému farárovi 4 zlaté. Pokiaľ v Pitelovej odslúžil polnočnú svätú omšu na Narodenie Pána, bohoslužbu s procesiou na každé štvrté Krížové dni (pondelok, utorok a streda pred Nanebovstúpením Pána) a na Bielu sobotu, dostal 2 zlaté.8

Ak sa aj frekvencia bohoslužieb konaných v miestnom kostole časom zvýšila, zrejme sa výrazne k lepšiemu nezmenila. Z 27. apríla 1928 pochádza list jastrabského farára Jozefa Švehlíka (*1. 12. 1884 Lovča – †8. 8. 1960; poch. Lovča), ktorým v mene pitelovských veriacich žiadal Biskupský úrad v Banskej Bystrici o pridelenie stáleho kaplána do Jastrabej. Žiadosť odôvodňoval nedostatočnou veľkosťou kostola v Jastrabej pre celú farnosť a možnosťou častejšieho slúženia svätých omší i vo filiálnych kostoloch.9 Navyše, cesta do farského kostola trvala z Pitelovej dlho, v priemere jednu hodinu a päť minút pešej chôdze chodníkom cez les.10 Zo šetrnosti chodili ľudia v priaznivejšom počasí bosí a topánky alebo čižmy si obúvali len pred vstupom do kostola.11 Pitelovčania z častí Dolina, Čierne zeme a Záhrady mali bližšie do Jalnej, preto sa zúčastňovali bohoslužieb na tomto mieste. Žiadosti bolo vyhovené až v roku 1946, keď sa v Pitelovej systematizovala kaplánska stanica ako expozitúra Farského úradu v Jastrabej, t. j. jastrabský kaplán bol umiestnený na trvalé bydlisko v Pitelovej a mohol zabezpečovať duchovné služby v obci.12 Prvým duchovným správcom expozitúry v Pitelovej sa stal Anton Damko (*6. 1. 1892 Nemecké Pravno, dnes Nitrianske Pravno – †5. 2. 1970; poch. Pitelová). Z jeho záznamov vyberáme:
„Veriaci z Pitelovej boli už netrpezliví a žili v obavách, že zas nedostanú duchovného. Zaistený byt bolo treba obsadiť. V novembri 1947 musela sa stať už konečná zmena, lebo aj vdp. Ambróz Steinhübl (*16. 12. 1887 Nemecké Pravno – †10. 2. 1973 Kremnica; poch. Nevoľné) mal prejsť do Jastrabej, pričom si žiadal, aby som i ja bol vtedy súčasne v Pitelovej. Tak sa aj stalo a od novembra 1947 Pitelová mohla mať riadne bohoslužby.
Chodil som teda denne zo Záhrad č. d. 130
(dnes č. d. 188) hore do kostola po starej ceste cez železničnú trať a les Upieca. Cesta trvala pol hodiny. Byt mesačne stál 250,- Kčs, čo som si sám platil.
Prišli aj iné ťažkosti. Mal som slúžiť v Bartošovej Lehôtke, Kľačanoch a v Pitelovej. Vdp. Ambróz Steinhübl mal pastorovať v Nevoľnom, v Ihráči a v Jastrabej, aby bola spravodlivo rozdelená práca. Do Bartošovej Lehôtky bolo ťažko cestovať. Odslúžiť sv. omšu v nedele a sviatky aj v Bartošovej Lehôtke, aj v Pitelovej bolo nemožné. Služby Božie v Bartošovej Lehôtke konal teda vdp. Steinhübl. Žiadal však, aby vtedy, keď on bude v Bartošovej Lehôtke, ja som slúžil v Jastrabej. On si ponechal Bartošovu Lehôtku aj so školou, teda úplne. Ja som konal bohoslužby v Jastrabej obyčajne na prvú nedeľu v mesiaci. Vtedy som slúžil najprv tam a potom v Pitelovej. Chodil som cez polia peši. Pri špatnom počasí a v zime, keď nebolo ani chodníka, bola to veľká námaha a neraz sa pitelovskí veriaci aj načakali.“
 13

Expozita sa časom presťahoval zo Záhrad do domu s aktuálnym súpisným č. 62. K dispozícii mal pomocnicu v domácnosti Rozáliu Oswaldovú (*3. 3. 1891 Kunešov – †14. 10. 1960; poch. Pitelová) a sluhu Františka Gürtlera (*2. 12. 1899 Kunešov – †8. 9. 1966; poch. Pitelová). Posledné roky svojho života strávila v Pitelovej expozitova sestra Rosina Richterová, rod. Damková (*7. 11. 1884 Nemecké Pravno – †25. 7. 1950; poch. Pitelová).

Keď v roku 1965 Anton Damko oslávil päťdesiatročné jubileum vysvätenia za kňaza (ordinovaný 21. júna 1915), k slávnostnému programu prispeli kultúrnou vložkou tiež Pitelovčania, čím si uctili jeho osobnosť. Veď vtedy bol už takmer 18 rokov dušou náboženského života v obci. Anton Damko zomrel 5. februára 1970. Pohreb sa konal 7. februára 1970 v Pitelovej za hojnej účasti okolitého kňazstva a veriacich.

Krátko pred úmrtím vdp. Antona Damka začal v obci pôsobiť mladý kňaz Rudolf Baláž: „Tento rok (1969) bol pre obec významný tým, že dostala nového a zvlášť konečne mladého d. p. farára R. Baláža, rodáka z neďalekej obce Nevoľné. Svoju činnosť v obci začal od 21. 12., a tak vymenil už nevládneho A. Damka.“ Kým sa v roku 1970 nepostavila budova fary (dom č. 84), býval na Hornom konci, v dome s aktuálnym súpisným č. 116. Pričinením Rudolfa Baláža sa 6. septembra 1970 konala prvýkrát v dejinách Pitelovej birmovka 30 detí.14 Dovtedy boli Pitelovčania birmovaní vo Svätom Kríži nad Hronom (1949), Zlatých Moravciach (1955), Banskej Štiavnici (1956).15

 


[1] Farnosť sa do roku 1955 oficiálne nazývala Jalná podľa obce ležiacej za Hronom. Keďže budovy farnosti stoja na území Trnavej Hory, začal sa užívať tento názov.
Žiaková, M.: Od založenia rímskokatolíckej farnosti v Trnavej Hore uplynulo 250 rokov. [Online]. Dostupné na: https://www.trnavahora.sk/od-zalozenia-rimskokatolickej-farnosti-v-trnavej-hore-uplynulo-250-rokov-oznam/mid/328695/.html, 8. novembra 2017.

[2] Ratkoš, P. a kol.: Dejiny Žiaru nad Hronom. Martin: Osveta, 1978, s. 26 – 27, 81.

[3] Schematismus Historicus Dioecesis Neosoliensis pro Anno Saeculari MDCCCLXXVI. Neosolii: Philippi Machold, 1876, s. 314 – 315.

[4] Diecézny archív, Rímskokatolícka cirkev, Biskupstvo Banská Bystrica, fond Kanonické vizitácie Banskobystrickej diecézy 1754 – 1830, CV33 Dištrikt Sv. Kríž – 1778, protokol z kanonickej vizitácie farnosti Jastrabá zo dňa 29. apríla 1778, CV34 Dištrikt Sv. Kríž superior – 1804, protokol z kanonickej vizitácie farnosti Jastrabá zo dňa 29. septembra 1804, CV32 Dištrikt Kremnica – II. – 1820, protokol z kanonickej vizitácie farnosti Jastrabá zo dňa 5. augusta 1820.

[5] Csukás, A.: Cirkevné dávky a ich právny život na Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Rigorózna práca. Univerzita Karlova, 2017, s. 12, 42 – 43, 84.

[6] Hlas ľudu, roč. I., č. 7, v Pešťbudíne 15. septembra 1902, s. 28, https://www.slovakiana.sk/.

[7] Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Banskej Bystrici, pracovisko Archív Kremnica, fond Obvodný notársky úrad pre Kremnicu a okolie za roky 1893 – 1944, úmrtná matrika matričného obvodu Jastrabá (Bartošova Lehôtka), 1895 – 1904, zv. 1, č. 27, rok 1902.

[8] Diecézny archív, Rímskokatolícka cirkev, Biskupstvo Banská Bystrica, fond Kanonické vizitácie Banskobystrickej diecézy 1754 – 1830, CV32 Dištrikt Kremnica – II. – 1820, protokol z kanonickej vizitácie farnosti Jastrabá zo dňa 5. augusta 1820.

[9] Sklenková, A.: Dejiny obce Pitelová. Diplomová práca. Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, 1995, s. 102.

[10] Catalogus Venerabilis Cleri Almae Dioecesis Neosoliensis pro Anno MDCCCXVI. Schemnicii: Francisci Joannis Sulzer, 1816, s. 46.
Schematismus Almae Dioecesis Neosoliensis pro Anno MDCCCXXXXV. Neosolii: Philippi Machold, 1845, s. 77.
Schematismus Historicus Dioecesis Neosoliensis pro Anno Saeculari MDCCCLXXVI. Neosolii: Philippi Machold, 1876, s. 315.

[11] Respondentka: žena (*1937).

[12] Zarevúcky, A.: Katalóg farností a kostolov banskobystrického biskupstva (rukopis). Samizdat, 1976, s. 223 a 273. [Online]. Dostupné na: http://www.knihydominikani.sk/.

[13] Historia domus Pitelová, zápis z roku 1947.

[14] Kronika obce Pitelová, zápis z roku 1965 (s. 42), 1969 (s. 63), 1970 (s. 64 a 68).

[15] Historia domus Pitelová, zápis z rokov 1955 – 1956.