Formovanie pitelovskej farnosti

Z hľadiska cirkevnej správy bola Pitelová pôvodne filiálnou obcou a patrila do rímskokatolíckej farnosti Svätý Kríž (dnes Žiar nad Hronom). Pitelovčania boli popri zemepanskej rente, štátnych a stoličných daniach viazaní určitými dávkami aj voči svätokrížskej fare a kostolu. Konkrétnejšiu predstavu môžeme o nich získať napríklad z inventára kostola a farnosti z roku 1692, v zmysle ktorého farárovi zostávala šestnástina z desiatku vyzbieraného v Pitelovej ročne z volov a včiel. Každý sedliak musel okrem toho odovzdať jedno kurča. Pitelovčania boli zároveň povinní obrábať farské polia a znášať náklady na potreby kostola formou poskytovania 2 libier (cca 1,12 kg) vosku ročne za užívanie farskej lúky ležiacej v dedine. Ďalší príjem fary (kňazov) pozostával z poplatku za cirkevný úkon (štóla). Za krst dieťaťa museli rodičia dať chlieb a sliepku. Za obradovú očistu šestonedieľky (vádzka) sa dával chlieb, sliepka, 3 denáre a riadna ofera. Za ohlášky a sobáš sa platilo 15 grošov. Za obrad uvedenia nevesty do stavu manželského (vádzka) sa venoval uterák, chlieb, sliepka a holba (cca 0,83 litra) vína. Od pohrebu sa platilo podľa možnosti pozostalých, ale od spievania pri ňom 1 zlatý a od kázne 50 denárov. Za pohreb vdovy pripadla fare z jej pozostalosti poduška a plátno.¹

Počnúc rokom 1778 bola Pitelová vyňatá z farnosti Svätý Kríž a priradená k farnosti Jastrabá, čo súviselo s reorganizáciou cirkevnosprávneho usporiadania na území Slovenska a vznikom Banskobystrického biskupstva. Spolu s Pitelovou do jastrabskej farnosti v tom čase patrili: Bartošova Lehôtka, Nevoľné, Ihráč, Kľačany.² Aj príjmy tejto fary spočívali v štólových poplatkoch, robotných povinnostiach a naturáliách odvádzaných veriacimi, resp. nahrádzaných peňažnou hotovosťou. K ziskom sa ešte započítavali ofery a podiel z desiatku. Príjmy farnosti sa odlišovali od obce k obci, spravidla v závislosti od ekonomickej sily miestneho obyvateľstva.

Podľa vizitačného protokolu z roku 1778 prináležala duchovnému správcovi farnosti Jastrabá peňažná šestnástina z desiatku vyzbieraného v Pitelovej, a to ročne z úrody obilia 3 zlaté a 50 denárov, z baránkov 30 denárov. Zo štóly mal získavať 22 zlatých, za koledovanie 5 zlatých. Z filiálnej obce Pitelová tak ročný príjem činil 30 zlatých a 80 denárov.

Dňa 21. februára 1804 podpísal richtár Pitelovej spolu s prísažnými dohodu o novoprijatých odmenách pre jastrabského farára. Obec sa zaviazala poskytovať ložné (daň za manželské lôžko) formou odvádzania 34 kurčiat ročne a vyplácania sumy 16 zlatých namiesto vykonávania robôt. Štólové taxy, uhrádzané za cirkevné obrady (krst, vádzka, sobáš, pohreb), vzrástli a dosahovali ročne 36 zlatých. Všetky tieto dávky i poplatky bolo možné zložiť naraz alebo v dvoch termínoch – na sv. Michala (29. septembra) a Narodenie Pána (25. decembra). Peňažná šestnástina z vyzbieraného desiatku, a to z úrody obilia, baránkov aj včiel, tvorila 4 zlaté a 8 grajciarov.

Potom, ako sa v Pitelovej vybudoval kostol, určili sa tiež príjmy plynúce výlučne kostolu. Na pitelovský kostol sa z tunajších lúk obstarávalo 7 zlatých ročne. Z vizitačnej zápisnice sa dozvedáme, že ku dňu 5. augusta 1820 bola v kostolnej pokladnici uložená peňažná hotovosť v hodnote 226 zlatých, zadovážená z príspevkov cirkevného spoločenstva v Pitelovej a príjmov obecného mlyna.³

Revolučnými marcovými zákonmi z roku 1848 došlo k zrovnoprávneniu cirkví na našom území a k zrušeniu desiatku. Keďže rímskokatolícke náboženstvo prestalo byť štátnym náboženstvom, katolícka cirkev stratila svoje dosiaľ požívané výsady. Aktuálnym sa tak stalo zavedenie cirkevnej dane. Tú mohli vyrubiť a vyberať samosprávne cirkevné obce po schválení stanov cirkevnou vrchnosťou a Ministerstvom kultu a verejnej výučby. Masové zriaďovanie cirkevných obcí umožnil výnos Ministerstva školstva a národnej osvety z 22. augusta 1941, ktorého prílohou boli vzorové stanovy autonómnych katolíckych cirkevných obcí. Ak ustanovená obec prijala vzorové stanovy bez zmeny, po schválení príslušným ordinariátom boli tieto automaticky prijaté ministerstvom. Ložné, poskytované v prírodninách či práci, mohlo popri cirkevnej dani existovať až do definitívneho zániku všetkých záväzkov prispievať na cirkevné účely, vysloveného zákonom č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom. 

Od roku 1926 kňazi dostávali od štátu tzv. kongruu – najnižší príjem duchovného vo verejnej duchovnej správe zabezpečený zákonom. Kongrua doplňovala čistý príjem duchovného na úroveň kongruálneho minima stanoveného v závislosti od dĺžky služobnej doby duchovného. Čistý príjem sa stanovil odčítaním započítateľných výdajov (napr. štátne dane, vedenie úradu) od započítateľných príjmov (napr. výnos nehnuteľností, ložné, štólové poplatky).⁴

Poplatky za krst, sobáš, pohreb či odslúženie svätej omše na určený úmysel pretrvávali naďalej a vo forme milodarov sa zachovali dodnes. Napríklad v mesačníku Hlas ľudu⁵ sa 15. septembra 1902 objavila táto správa: „A z Pitelovej nám píšu, že tam zase jastrabský p. farár zakázal p. kapláňovi svojmu jedného zavraždeného človeka prv pochovať, kým truchliaca rodina nevyplatí pohrabný rachunok (účet). A tak sa p. kaplán ani nehol z kostola, kým poslednia babka nebola složená.“ Na smrť dobitý bol Martin Námešný (*1. 11. 1860 Lovčica) dňa 14. apríla 1902.⁶

Zjednodušený proces zriaďovania cirkevných obcí využili tiež Pitelovčania a cirkevnú obec v zmysle nového výnosu založili 7. novembra 1943. Členom Rímskokatolíckej cirkevnej obce v Pitelovej bol každý katolík bez rozdielu pohlavia a veku, ktorý na území cirkevnej obce vlastnil nehnuteľný majetok alebo na ňom býval vyše šesť týždňov. Záležitosti cirkevnej obce spravovalo valné zhromaždenie, výbor a rada. Za členov výboru cirkevnej obce boli vyvolaním zvolení títo veriaci: Štefan Piatrik (vládny komisár obce), Ján Minka, Ján Heško, Ján Mališ, Emil Čabák a Ján Beňo. Predsedom výboru bol jastrabský farár Vendelín Naništa, podpredsedom a zapisovateľom sa stal riaditeľ školy Jozef Žbirka, kurátorom Martin Barát (spravoval účtovníctvo cirkevnej obce) a kostolným otcom Jozef Páchnik. Títo boli zároveň členmi rady cirkevnej obce, ktorej predsedal pán farár. Na úhradu výdavkov spojených s vykonávaním úloh cirkevnej obce (napr. udržiavanie cirkevnej ustanovizne) mali všetci jej členovia zaplatiť ročnú cirkevnú daň 3 Ks. V tomto zmysle kurátor zostavil rozpočet na rok 1944:⁷

Keďže Pitelová bola filiálnou obcou, bohoslužby sa konali hlavne v Jastrabej. Vo vizitačnom protokole z roku 1820 sa nám zachoval spísaný poriadok svätých omší slúžených v pitelovskom kostole. Dialo sa tak stabilne pri piatich príležitostiach: na každú tretiu Veľkú noc, každé tretie Turíce, sviatok svätého apoštola a evanjelistu Jána (27. decembra), každý ôsmy sviatok Božieho Tela, prvú októbrovú nedeľu na slávnosť patrónky kostola Panny Márie Ružencovej. Za odslúženie týchto svätých omší platili pitelovskí veriaci jastrabskému farárovi 4 zlaté. Pokiaľ v Pitelovej odslúžil polnočnú svätú omšu na Narodenie Pána, bohoslužbu s procesiou na každé štvrté Krížové dni (pondelok, utorok a streda pred Nanebovstúpením Pána) a na Bielu sobotu, dostal 2 zlaté.⁸

Ak sa aj frekvencia bohoslužieb konaných v miestnom kostole časom zvýšila, zrejme sa výrazne k lepšiemu nezmenila. Z 27. apríla 1928 pochádza list jastrabského farára Jozefa Švehlíka, ktorým v mene pitelovských veriacich žiadal Biskupský úrad v Banskej Bystrici o pridelenie stáleho kaplána do Jastrabej. Žiadosť odôvodňoval nedostatočnou veľkosťou kostola v Jastrabej pre celú farnosť a možnosťou častejšieho slúženia svätých omší i vo filiálnych kostoloch.⁹ Navyše, cesta do farského kostola trvala z Pitelovej dlho, v priemere jednu hodinu a päť minút pešo chodníkom cez les.¹⁰ Pri tomto chodníku bola v Jastrabej, na Bartoši postavená drevená kaplnka. Chodník do Pitelovej sa dokonca ujal ako jastrabský chotárny názov Pitelovské chodníky.¹¹ Zo šetrnosti chodievali ľudia v priaznivejšom počasí bosí a topánky si obúvali len pred vstupom do kostola.¹² Pitelovčania z častí Dolina, Čierne zeme, Záhrady a Pitelovský mlyn mali bližšie do Jalnej (dnes miestna časť Trnavej Hory),¹³ preto sa zúčastňovali bohoslužieb v tamojšom kostole.

Situácia sa zlepšila až v roku 1948, keď sa vo farnosti Jastrabá oficiálne systematizovala druhá kaplánska stanica pre filiálku Pitelová s tým, že druhý jastrabský kaplán bol umiestnený na trvalé bydlisko v Pitelovej a mohol zabezpečovať duchovné služby v obci.¹⁴ Duchovným správcom Expozitúry jastrabského rím. kat. farského úradu v Pitelovej sa stal Anton Damko (*6. 1. 1892 Nemecké Pravno, dnes Nitrianske Pravno – †5. 2. 1970; poch. Pitelová). V jeho záznamoch sa dočítame:

„Veriaci z Pitelovej boli už netrpezliví a žili v obavách, že zas nedostanú duchovného. Zaistený byt bolo treba obsadiť. V novembri 1947 musela sa stať už konečná zmena, lebo aj vdp. Ambróz Steinhübl mal prejsť do Jastrabej, pričom si žiadal, aby som i ja bol vtedy súčasne v Pitelovej. Tak sa aj stalo a od novembra 1947 Pitelová mohla mať riadne bohoslužby.
Chodil som teda denne zo Záhrad č. d. 130 (dnes č. d. 188) hore do kostola po starej ceste cez železničnú trať a les Upieca. Cesta trvala pol hodiny. Byt mesačne stál 250,- Kčs, čo som si sám platil.
Prišli aj iné ťažkosti. Mal som slúžiť v Bartošovej Lehôtke, Kľačanoch a v Pitelovej. Vdp. Ambróz Steinhübl mal pastorovať v Nevoľnom, v Ihráči a v Jastrabej, aby bola spravodlivo rozdelená práca. Do Bartošovej Lehôtky bolo ťažko cestovať. Odslúžiť sv. omšu v nedele a sviatky aj v Bartošovej Lehôtke, aj v Pitelovej bolo nemožné. Služby Božie v Bartošovej Lehôtke konal teda vdp. Steinhübl. Žiadal však, aby vtedy, keď on bude v Bartošovej Lehôtke, ja som slúžil v Jastrabej. On si ponechal Bartošovu Lehôtku aj so školou, teda úplne. Ja som konal bohoslužby v Jastrabej obyčajne na prvú nedeľu v mesiaci. Vtedy som slúžil najprv tam a potom v Pitelovej. Chodil som cez polia peši. Pri špatnom počasí a v zime, keď nebolo ani chodníka, bola to veľká námaha a neraz sa pitelovskí veriaci aj načakali.“¹⁵

Expozita sa časom presťahoval zo Záhrad do domu s aktuálnym súpisným č. 62. K dispozícii mal pomocnicu v domácnosti Rozáliu Oswaldovú (*3. 3. 1891 Kunešov – †14. 10. 1960; poch. Pitelová) a sluhu Františka Gürtlera (*2. 12. 1899 Kunešov – †8. 9. 1966; poch. Pitelová). Posledné roky svojho života strávila v Pitelovej expozitova sestra Rosina Richterová, rod. Damková (*7. 11. 1884 Nemecké Pravno – †25. 7. 1950; poch. Pitelová).

Keď v roku 1965 Anton Damko oslávil päťdesiatročné jubileum vysvätenia za kňaza (ordinovaný 21. júna 1915), k slávnostnému programu prispeli kultúrnou vložkou tiež Pitelovčania, čím si uctili jeho osobnosť. Veď vtedy bol už takmer 18 rokov dušou náboženského života v obci. Anton Damko zomrel 5. februára 1970. Pohreb sa konal 9. februára 1970 v Pitelovej za hojnej účasti okolitého kňazstva a veriacich.

Krátko pred úmrtím vdp. Antona Damka začal v obci pôsobiť mladý kňaz Rudolf Baláž: „Tento rok (1969) bol pre obec významný tým, že dostala nového a zvlášť konečne mladého d. p. R. Baláža, rodáka z neďalekej obce Nevoľné. Svoju činnosť v obci začal od 21. 12., a tak vymenil už nevládneho A. Damka.“ Kým sa v roku 1970 nepostavila budova fary (dom č. 84), býval na Hornom konci, v dome s aktuálnym súpisným č. 116. Pričinením Rudolfa Baláža sa 6. septembra 1970 konalo historicky prvé udeľovanie sviatosti birmovania v Pitelovej.¹⁶ Dovtedy boli Pitelovčania birmovaní vo Svätom Kríži nad Hronom (1949), Zlatých Moravciach (1955), Banskej Štiavnici (1956).¹⁷

[1] Diecézny archív, Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Banská Bystrica, fond Jednotlivé farské archívy /1430/ 1497 – 2002, farský archív Žiar nad Hronom (Svätý Kríž nad Hronom), Liber ecclesiae Sancto Crucensis... ab anno 1756, šk. č. 1.

[2] Schematismus historicus dioecesis Neosoliensis pro anno saeculari MDCCCLXXVI. Neosolii: Philippus Machold, 1876, s. 314 – 315.

[3] Diecézny archív, Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Banská Bystrica, fond Kanonické vizitácie Banskobystrickej diecézy 1754 – 1830, CV33 Dištrikt Sv. Kríž – 1778, protokol z kanonickej vizitácie farnosti Jastrabá zo dňa 29. apríla 1778, CV32 Dištrikt Kremnica – II. – 1820, protokol z kanonickej vizitácie farnosti Jastrabá zo dňa 5. augusta 1820.

[4] Csukás, A.: Cirkevné dávky a ich právny život na Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Rigorózna práca. Univerzita Karlova, 2017, s. 12, 42 – 43, 70, 78 – 79, 84.

[5] Hlas ľudu, roč. I., č. 7, v Pešťbudíne 15. septembra 1902, s. 28, https://www.slovakiana.sk/.

[6] Štátny archív v Banskej Bystrici, pracovisko Archív Kremnica, fond Obvodný notársky úrad pre Kremnicu a okolie za roky 1893 – 1944, úmrtná matrika matričného obvodu Jastrabá (Bartošova Lehôtka), 1895 – 1904, zv. 1, č. 27, rok 1902.

[7] Diecézny archív, Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Banská Bystrica, fond Spisy farských úradov 1920 – 1990, Farský úrad v Jastrabej, šk. č. 35.

[8] Diecézny archív, Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Banská Bystrica, fond Kanonické vizitácie Banskobystrickej diecézy 1754 – 1830, CV32 Dištrikt Kremnica – II. – 1820, protokol z kanonickej vizitácie farnosti Jastrabá zo dňa 5. augusta 1820.

[9] Diecézny archív, Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Banská Bystrica, fond Spisy farských úradov 1920 – 1990, Farský úrad v Jastrabej, šk. č. 35.

[10] Catalogus venerabilis cleri almae dioecesis Neosoliensis pro anno MDCCCXVI. Schemnicii: Franciscus Joannes Sulzer, 1816, s. 46.
Schematismus almae dioecesis Neosoliensis pro anno MDCCCXXXXV. Neosolii: Philippus Machold, 1845, s. 77.
Schematismus historicus dioecesis Neosoliensis pro anno saeculari MDCCCLXXVI. Neosolii: Philippus Machold, 1876, s. 315.

[11] Kronika obce Jastrabá, I. zväzok, s. 48 – 49. [Online]. Dostupné na: https://e-kroniky.sk/jastraba/.

[12] Respondentka: žena (*1937).

[13] Farnosť sa do roku 1955 oficiálne nazývala Jalná podľa obce ležiacej za Hronom. Keďže budovy farnosti stoja na území Trnavej Hory, začal sa užívať tento názov.
Žiaková, M.: Od založenia rímskokatolíckej farnosti v Trnavej Hore uplynulo 250 rokov. [Online]. Dostupné na: https://www.trnavahora.sk/od-zalozenia-rimskokatolickej-farnosti-v-trnavej-hore-uplynulo-250-rokov-oznam/mid/328695/.html, 8. novembra 2017.

[14] Diecézny archív, Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Banská Bystrica, fond Spisy farských úradov 1920 – 1990, Farský úrad v Jastrabej, šk. č. 35.

[15] Historia domus Pitelová, zápis z roku 1947.

[16] Diecézny archív, Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Banská Bystrica, fond Druhopisy cirkevných matrík, farnosť Pitelová, zápisy úmrtí v roku 1970, šk. č. 176.
Kronika obce Pitelová, zápis z roku 1965 (s. 42), 1969 (s. 63), 1970 (s. 64 a 68).

[17] Historia domus Pitelová, zápis z rokov 1955 – 1956.