Sakrálne objekty

Do chotára dediny je vsadených niekoľko drevených krížov a murovaných božích múk či malých kaplniek. Ako prejavy ľudovej tvorivosti sa zvykli stavať pri výpadových a krížnych cestách, na začiatku i konci dediny, na dôležitých verejných miestach a tiež pri rodinných domoch. Vznikali ako prosby, obete alebo poďakovania svätým a takisto vo význame pamätníkov šťastných i tragických udalostí v živote dedinskej pospolitosti, rodín či jednotlivcov, akými boli epidémie, uzdravenie z choroby, prežitie nehody, odvrátenie živelných pohrôm, uctenie mŕtvych, uzmierenie sporov a iné.1 V Pitelovej existovala od dávnych čias pomerne hustá sieť drobných sakrálnych objektov, k opatere ktorých sa veriaci písomne zaväzovali. Boli dokladom zručnosti ich tvorcov, estetického cítenia a hlbokej zbožnosti predkov. Pristavovali sa pri nich v krátkej modlitbe, pretože v nej nachádzali úľavu a zároveň posilu pre svoj neľahký život. Kríže pri poliach mohli mať ďakovný, prosebný i ochranný charakter. S veľkou pravdepodobnosťou to bol pôvodný účel aj dreveného kríža pod Chlebovou. Všetka pôda bola na tomto mieste v minulosti obrábaná, neležal tu kúsok nevyužitej zeme. Každodenná práca roľníka sa tak začínala a končila s Božou pomocou, teda pomodlením alebo aspoň prežehnaním sa pri kríži.

Drevené kríže v lokalitách Studničky (nad bývalým jednotným roľníckym družstvom), Horná gálička (neďaleko Chlebovej) a murované božie muky pozdĺž Žiarskej cesty (viď obr. č. 1, 2, 4, 5, 6) boli zakreslené už počas prvého vojenského mapovania. Zameriavanie prebiehalo v rokoch 1783 – 1784. Zmienky o nich takisto obsahoval vizitačný protokol z roku 1820. V tomto dokumente opisovaný drevený kríž s podobou ukrižovaného Krista zhotovenou z plechu, vztýčený „na Závoze“, by sme mohli stotožniť s krížom v lokalite Studničky. Kríž vyrobil Pavol Štefanka (*18. 1. 1747 Pitelová – †neznáme) v roku 1809 zrejme ako renováciu pôvodného kríža, keďže ho poznáme zo skorších čias prvého vojenského mapovania. Banskobystrické biskupstvo, fundátor kríža, poskytlo na jeho výrobu 15 zlatých. Pavol Štefanka však z tejto sumy požičal 6 zlatých biednemu Martinovi Kosorinskému (*2. 11. 1781 Pitelová – †20. 3. 1830), ktorý sa dostal do hmotného úpadku. Dlh sa fundátorovi vrátil až v roku 1819 po prebehnutom exekučnom konaní (bližšie viď časť Udalosti v 19. storočí). Rovnaký námet krucifixu bol v zmysle vizitačného protokolu stvárnený povyše dediny a zadovážený z peňažnej zbierky tunajšieho cirkevného spoločenstva. V tomto prípade by mohlo ísť o kríž v Hornej gáličke. V súčasnosti sú tieto kríže doplnené o zobrazenú podobu Panny Márie Sedembolestnej. Božie muky, ktoré sa v Pitelovej sústredia popri Žiarskej ceste ako druh prícestnej kaplnky, majú tvar štvorhranného stĺpa s vyklenutou nikou pre sošku alebo obrázok Panny Márie. Spočiatku v nich boli uložené drevorezby znázorňujúce Trpiaceho Spasiteľa.

Drevené kríže sa opakovane obnovovali vrátane premaľovania plechového korpusu Ježiša Krista a podobizne Panny Márie. V oboch prípadoch bola pôvodne pri dolnej časti krížov malá záhradka s latkovým plotom, slúžiaca ako ochrana proti dobytku idúcemu na pašu. Kríž z Hornej gáličky bol naposledy kompletne renovovaný v roku 1979 pravdepodobne Jozefom Kollárom (*20. 3. 1901 Pitelová – †7. 11. 1992; poch. Pitelová) a posledné premaľovanie prebehlo v roku 2018. K tomuto krížu sa súčasne z iniciatívy vdp. farára Stanislava Nogu vybudovala krížová cesta, posvätená 23. marca 2018 bratmi kapucínmi z Kremnických Baní. Jednotlivé zastavenia znázorňujú ilustrácie pripevnené na stĺpoch zapustených do zeme. Modlenie krížovej cesty v prírode prebieha v pôstnom období a na sviatok Povýšenia sv. Kríža (14. september). Počas jari roku 2019 sa po silnejšom daždi zrútil kríž v lokalite Studničky. Prehnila jeho spodná drevená časť osadená priamo do pôdy. V priebehu augusta sa kríž s vynoveným vzhľadom a doplneným kovovým podstavcom vrátil na svoje obvyklé miesto. Kríž bol slávnostne posvätený 15. septembra 2019.

Ešte na začiatku 21. storočia sa v územnej časti Pitelovský mlyn nachádzal kríž odkazujúci na jeho dávnu konštrukciu z kmeňa stromu s pribitou podobou ukrižovaného Krista z omaľovaného plechu. Mohlo ísť o kríž vytvorený zo stromu rastúceho na danom mieste. Po jeho otesaní mu bolo pridané priečne rameno s korpusom Krista. K tomuto krížu sa viaže vyhlásenie obce z roku 1795, prepísané v prílohe protokolu z kanonickej vizitácie farnosti Jastrabá:

„My, nižšie podpísaní richtár, prísažní a celá obec pitelovská, toto písmo dávame za seba, že nový drevený kríž s obrazom umučeného Krista Pána na medenom plechu omaľovaním ozdobenom, ktorý sme pri kráľovskej ceste nad mlynom naším vystavali, chceme náležite opatrovať a zachovávať. Ak by sa po čase poškodil, podľa potreby ho opravíme alebo znovu nový vystavíme. Nás a potomkov našich tak zaväzujeme, že ak by na to nevystačili pokuty od škodníkov na poliach, roliach a lúkach, ktoré sa za spôsobené škody vyberať a zhromažďovať budú pre menovaný kríž, jeho oprave, zachovaniu alebo znovu vystaveniu napomôcť majú mlynské dôchodky (príjmy) prislúchajúce obci. Preto na lepšiu istotu prítomné písmo s pečaťou obecnou potvrdzujeme.
V Pitelovej 1.
 októbra 1795.

Juraj Konstant, miestny učiteľ a notár
Laurinec Páchnik, richtár
Tomáš Minka, prísažný
Pavol Mališ, prísažný
Juraj Kubík, prísažný
a celá obec pitelovská“

Keďže poloha tohto kríža bola zachytená už počas prvého vojenského mapovania, v roku 1795 sa s najväčšou pravdepodobnosťou nanovo zhmotnil jeho predchádzajúci vzhľad. Je možné, že Pitelovčania vztýčili uvedený kríž prvotne pri príležitosti vybudovania pitelovského mlyna a ten sa prvýkrát písomne spomína v dikálnom (daňovom) súpise z roku 1746/1747.

Do súčasnosti sa nezachoval kamenný kríž s podobou ukrižovaného Krista, ktorý sa na náklady tunajších veriacich umiestnil do pitelovského cintorína v roku 1808. Svah nad rodinným domom s aktuálnym súpisným č. 102, dobovo zvaný „na Kolibisku“, dopĺňala minimálne v 19. storočí drevená socha Blahoslavenej Panny Márie na drevenom podstavci. Podľa vizitačného protokolu z roku 1820 sa mala poniže dediny nachádzať murovaná kaplnka so šindľovou strieškou, zasvätená Blahoslavenej Panne Márii Sedembolestnej, znázornenej na drevorezbe. Postavená bola za účelom konania procesií na každé štvrté Krížové dni.2

Vybudovanie obecnej cesty od hlavnej hradskej (Žiarska cesta) cez Čierne zeme na Horný koniec v roku 1932 pripomína malá kaplnka nad železničnou traťou Zvolen – Vrútky (viď obr. č. 7). Vznikla na pamiatku tejto dôležitej udalosti.3 Z úcty a lásky k zosnulému synovi Jánovi Albertovi (*8. 1. 1911 – †7. 1. 1933; poch. Pitelová) postavili jeho rodičia božie muky (viď obr. č. 8) v záhradke pri svojom rodinnom dome (pozemok s parcelným č. 200/2).4 Súkromnú kaplnku v ohradení pozemku s domom č. 11 (viď obr. č. 9) posvätil Mons. Marián Bublinec v máji 2004. Sošku v sklenenom výklenku vyrobil Štefan Kuzmín a celkové zhotovenie ideovo aj hmotne zabezpečil Peter Snopko. Pripevnená kamenná tabuľka obsahuje text: „Dobrým ľuďom. Pre ľudí z Pitelovej, ľudí z okolia i zďaleka, pre stratených i nájdených. Škapuliarska Panna Mária ochraňuj nás pred zlom, pocitom i číslom, staň sa prosím stretnutie, ... darom!“ Mons. Marián Bublinec zorganizoval tiež osadenie dreveného kríža so sochou pribitého Kristovho tela k sakristii pitelovského kostola (viď obr. č. 10). Udialo sa tak z vďaky za ochranu kostola pred hroziacou ujmou po údere silného blesku na Upieci, ktorý spôsobil škody na elektrickom vedení v obci. V roku 2000 si osadníci a chatári z časti Kuricovci postavili na tomto mieste malú kaplnku (viď obr. č. 11). Každoročne v auguste sa pri výročí jej posvätenia koná svätá omša.

Obr. č. 3. Výhľad od kríža v Hornej gáličke. Nižšie vľavo vidieť kostol, za ktorým sa v pozadí vypínajú Štiavnické vrchy. Smerom doprava možno poznať siluetu Šášovského hradu a pod ním rýchlostnú komunikáciu R1 Trnava – Banská Bystrica. Pomedzi stromy vytŕčajú strechy pitelovských domov na Hornom konci.
Zdroj: súkromný archív autorky obsahu internetovej stránky, Pitelová, 2019.

 


[1] Botík, J. – Slavkovský, P.: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska I. Bratislava, Veda, 1995, s. 46 (heslo: božie muky).
Vydra, J.: Ľudová architektúra na Slovensku. Bratislava, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1958, s. 282 a 286.

[2] Diecézny archív, Rímskokatolícka cirkev, Biskupstvo Banská Bystrica, fond Kanonické vizitácie Banskobystrickej diecézy 1754 – 1830, CV32 Dištrikt Kremnica – II. – 1820, protokol z kanonickej vizitácie farnosti Jastrabá zo dňa 5. augusta 1820.

[3] Respondentka: žena (*1934).

[4] Respondentka: žena (*1924).