Čo o Pitelovčanoch hovoria matriky
Matriky sú úradné knihy, do ktorých sa zapisujú najdôležitejšie udalosti v živote človeka: narodenie (krst), uzavretie manželstva a úmrtie (pohreb). Základnú oficiálnu evidenciu obyvateľstva tvorili najprv cirkevné matriky. Ich počiatky treba hľadať v roku 1139, keď sa na Druhom lateránskom koncile hovorilo prvýkrát o potrebe zavedenia matrík. Cirkev, ako nositeľka vzdelanosti, chcela získať kontrolu nad všetkými udalosťami spojenými s obyvateľstvom. Prešlo ešte niekoľko desaťročí, kým sa však matriky stali skutočnosťou. Vesprémska synoda nariadila v roku 1515 každému farárovi viesť knihu pokrstených. Stav zachovania cirkevných matrík nenasvedčuje, že by sa toto nariadenie skutočne dodržiavalo. K všeobecnému rozšíreniu matrík prispel nástup reformácie a vznik evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. V záujme obnovenia cirkevnej jednoty sa v roku 1545 konal Tridentský koncil, na ktorom sa znovu venovala pozornosť evidencii veriacich v matrikách. Výsledkom 24. zasadnutia Tridentského koncilu v novembri 1563 bolo vyhlásenie doktríny o sviatosti manželstva ako dobrovoľného a nerozlučiteľného zväzku. Touto doktrínou nariadil koncil postup jeho uzatvárania a zároveň nariadil vedenie kníh manželstiev. Manželstvo mohlo byť uzatvorené iba medzi pokrstenými osobami, čím Tridentský koncil zdôraznil aj nutnosť vedenia kníh pokrstených. Boli potrebné ďalšie dve synody (v Trnave v roku 1564 a 1611), aby sa uznesenia Tridentského koncilu vo veci zavedenia matrík stali realitou. Súbor liturgických pravidiel Rituale Romanum (Rímsky rituál) pápeža Pavla V. z roku 1614 a podľa neho vypracovaný a v Uhorsku všeobecne záväzný Rituale Strigoniense (Ostrihomský rituál) stanovili povinnosť v každom kostole viesť päť druhov kníh (knihu pokrstených, birmovaných, sobášených, zomrelých, knihu veriacich) a tiež formu i obsah zápisov v nich. Napriek nariadeniam a opatreniam cirkevných vrchností zostávalo zavedenie matrík do praxe neuspokojivé. Z toho dôvodu Trnavská synoda v roku 1638 nariadila pri kanonických vizitáciách kontrolovať na farách knihy pokrstených a sobášených a zistené nedostatky sankcionovať. Vďaka vytrvalosti katolíckej cirkvi sa matriky v druhej polovici 17. storočia stali samozrejmosťou, čo súviselo aj s konsolidáciou pomerov v nej a nástupom rekatolizácie.
Katolícke matriky sa spočiatku viedli v latinskom jazyku. V zmysle zákonného článku VI/1840 sa všetky matriky mali do troch rokov viesť len v maďarčine. Toto nariadenie platilo do roku 1851, keď sa väčšina rímskokatolíckych farárov vrátila k latinčine. Zápisy v najstarších matrikách boli riadkové, v tvare súvislého textu. Neskôr sa písalo do ručne narysovaných rubrík a v druhej polovici 19. storočia do predtlačených stĺpcov. Čím starší pôvod zápisy majú, tým sú strohejšie. Zákonným článkom XXXIII/1894 boli od 1. októbra 1895 zriadené štátne matričné úrady, v ktorých sa začali viesť štátne matriky. Cirkevné matriky tak stratili úradný charakter a viedli sa už iba pre vnútornú potrebu cirkvi. Zákon č. 268/1949 Zb. s účinnosťou od 1. januára 1950 nastolil jednotný systém vedenia štátnych matrík. Všetky dovtedy vedené matriky boli na základe tohto zákona uzavreté, získali charakter verejnoprávnych kníh a stali sa majetkom štátu. V roku 1952 boli cirkevné matriky (spred roku 1895) odovzdané matričným obvodom príslušných miestnych národných výborov, odkiaľ boli postupne preberané a sústredené do štátnych archívov.1
Pre výskum pitelovských rodov či rodín sú najzásadnejšie tieto matriky:
Svätý Kríž, rímskokatolícka farnosť
- matrika pokrstených (narodených): 1744 – 1764, 1764 – 1864
- matrika sobášených: 1744 – 1777, 1777 – 1895
- matrika pochovaných (zomrelých): 1744 – 1777
Jastrabá, rímskokatolícka farnosť
- matrika pokrstených (narodených): 1766 – 1852, 1853 – 1879, 1880 – 1896
- matrika sobášených: 1777 – 1877, 1877 – 1896
- matrika pochovaných (zomrelých): 1778 – 1854, 1854 – 1873, 1873 – 1896
Štátne matriky
- rodná matrika matričného obvodu Jastrabá (Bartošova Lehôtka): 1895 – 1901
- úmrtná matrika matričného obvodu Jastrabá (Bartošova Lehôtka): 1895 – 1904
Pitelová bola pôvodne filiálnou obcou rímskokatolíckej farnosti Svätý Kríž (dnes Žiar nad Hronom). Po reorganizácii cirkevnosprávneho usporiadania na Slovensku v roku 1776 sa zakladali farnosti nové, resp. došlo k preskupeniu filiálok v rámci farností už existujúcich. Počnúc rokom 1778 začala Pitelová patriť do rímskokatolíckej farnosti Jastrabá.2 Uvedené cirkevné matriky sú v zdigitalizovanej forme zverejnené na stránke Genealogickej spoločnosti pri Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní https://www.familysearch.org/ (Svätý Kríž, Jastrabá). Vymenované štátne matriky sú v podobe kníh uložené v archívnom pracovisku v Kremnici. Ostatné štátne matriky neboli v čase bádania (rok 2019) ešte odovzdané do archívnej starostlivosti. Keďže štátne matriky existujú len od roku 1895, predstavujú cirkevné matriky výlučný zdroj informácií o predošlých generáciách až do konca 19. storočia. Pozrieme sa teda, čo môžeme z týchto historických dokumentov zistiť o Pitelovčanoch. Vyhodnotíme údaje za všetky osoby obsiahnuté v rodokmeni obce Pitelová (bližšie pozri časť Rodokmeň obce Pitelová), ktoré boli do schematickej postupnosti predkov zaevidované práve na základe zápisov v dostupných cirkevných i štátnych matrikách.
[1] Schullerová, J.: Matriky ako prameň genealogického výskumu. In: Príručka ku genealogickému výskumu na Slovensku a v slovacikálnom zahraničí 1. Martin: Slovenská genealogicko-heraldická spoločnosť, 2004, s. 138 – 142.
[2] Schematismus historicus dioecesis Neosoliensis pro anno saeculari MDCCCLXXVI. Neosolii: Philippus Machold, 1876, s. 314 – 315.
