Učitelia pôsobiaci v pitelovskej škole

Ústrednou postavou školy bol učiteľ. Predstavoval osobnosť odborných i morálnych kvalít. Do polovice 20. storočia úzko spolupracoval s farárom. Zastával funkciu kantora, pomocníka kňaza pri odbavovaní rôznych cirkevných úkonov (napr. pochovával malé deti) a uschovával kľúč od pitelovského kostola. Súčasne mohol pracovať ako notár. Býval iniciátorom ochotníckej divadelnej činnosti aj ovocinárskeho krúžku. Zúčastňoval sa trojkráľovej koledy a mal podiel na žiackych vinšovníckych obchôdzkach, ku ktorým patrilo pečenie a roznášanie vianočných oblátok pred Štedrým dňom, do konca 19. storočia tiež obchôdzky žiakov po domoch na deň Blažeja (3. februára) i Gregora (12. marca), aby pre učiteľa vybrali zmluvne dohodnuté naturálie. V staršom období bolo na učiteľskej profesii pozoruhodné dlhodobé účinkovanie na jednom mieste či učiteľské rodiny, keď po otcovi na jeho miesto nastúpil syn. Avšak viac ako samotná dĺžka, alebo rodinná tradícia, znamenala pre vidiecku pospolitosť reálna učiteľská práca v škole i mimo nej, ktorá posúvala vpred vzdelanostnú, kultúrnu a sociálnu úroveň dediny.

Protokol z kanonickej vizitácie farnosti Jastrabá z roku 1820 nás informuje o skladbe príjmov pitelovského učiteľa, ktoré boli skutočne rôznorodé. Učiteľ užíval záhradu pri škole s výmerou 140 štvorcových siah (cca 5 árov) a polia v lokalitách Čierne zeme – 399 štvorcových siah (cca 14,35 áru), Lašte (pri Ihráčskom potoku a osade Žbirka) – 520 štvorcových siah (cca 18,7 áru), Lauče (za Hronom vedľa Jalnej) – 120 štvorcových siah (cca 4,32 áru). Tieto polia ročne vynášali okolo 3,5 merice (cca 218,37 litra) ozimín a 3 merice (cca 187,17 litra) jarín. K tomu mu ešte dedina stabilne dávala 30 meríc (cca 1 871,7 litra) zimnej pšenice, 1 mericu (cca 62,39 litra) pšenice, pol merice (cca 31,2 litra) jačmeňa, 36 snopov obilia z jarín a rovnako z ozimín, 8 siah (cca 27,28 m³) dovezeného dreva na kúrenie. Za notársku činnosť sa mu ročne odvádzal voz sena. Z ofier dostával každoročne približne 3 zlaté, za kantáciu štvrťročne 4 zlaté a 30 grajciarov. Zo štóly (odmena za cirkevný úkon): pohreb 9 grajciarov, cirkevný spev na pohrebe 6 grajciarov, spev piesne Libera me (JKS 475 – Vysloboď od smrti) ako prosby o Božie milosrdenstvo pre zosnulého v deň posledného súdu 30 grajciarov, zápis manželských ohlášok 7 grajciarov, organovanie počas svätého čítania 10 grajciarov, organovanie počas spievania 20 grajciarov. Okrem toho mu prináležal učiteľský byt.¹

V zmysle dôchodkovej listiny pitelovskej rím. kat. cirkevno-filiálnej kantorsko-učiteľskej stanice z roku 1903 poberal učiteľ ročne za pedagogickú činnosť základný plat 160 korún z obecnej pokladnice, za výmenu obilia 204,80 korún od obce a podporu 20 korún z kostolnej pokladnice. V naturáliách dostával 5 siah (cca 17,05 m³) palivového dreva v hodnote 30 korún a 5 katastrálnych jutár (cca 2,88 hektára) zeme ročne ocenenej na 29,48 korún. Z titulu kantorskej činnosti za kantáciu získaval 24 korún, za výmenu 90 snopov od veriacich 54 korún, zo štóly (päťročný priemer) 49,94 korún a z ofier 4 koruny. K tomu mu ešte patrila štátna podpora vo výške 224 korún, čiže celkový dôchodok predstavoval 800,22 korún.²

Presný čas vzniku pitelovskej školy nepoznáme, prvýkrát sa spomína v roku 1785. V listine z toho istého roku sa taktiež stretávame s konkrétnou osobou pôsobiacou vo funkcii rechtora (správcu) školy. Bol ním Ján Bobrovnický (Bobrovniczky).³

Druhým známym pitelovským učiteľom bol Juraj Konstant (*okolo 1764 – †2. 2. 1827), čo dokazuje zápis jeho povolania pri krste syna Augustína Františka Konstanta dňa 28. decembra 1795 v cirkevnej matrike farnosti Jastrabá a vizitačný protokol z roku 1804. Zároveň v Pitelovej pracoval ako notár.⁴ Po úmrtí Juraja Konstanta zastával nakrátko pozíciu miestneho učiteľa jeho syn Michal (*22. 9. 1809 Pitelová – †15. 1. 1863; poch. Pitelová). Už 4. mája 1827 bol v pohrebnej matrike farnosti Jastrabá urobený záznam o pochovaní 10-týždňovej Aničky Minkovej pitelovským učiteľom Vojtechom Laurenčíkom (*20. 4. 1798 Chrenovec – †neznáme). Býval aj so svojím ovdovelým otcom Jurajom Laurenčíkom, niekdajším učiteľom v Chrenovci (dnes Chrenovec-Brusno), ktorý v Pitelovej zomrel 1. decembra 1829. V priebehu roka 1830 prešlo definitívne učiteľstvo z otca Juraja Konstanta na syna Michala. V zápise Michalovho sobáša dňa 1. októbra 1836 s Agnesou Havašovou, rodáčkou z Valaskej a sesternicou vtedajšieho jastrabského farára, sa uvádza, že v Pitelovej vykonával súčasne funkciu notára. Životný osud rodiny Konstantovcov možno sledovať priamo v časti Rodokmeň obce Pitelová, pretože vnuk Juraja Konstanta sa oženil s Pitelovčankou Katarínou Kohútovou a vnučka Amália sa vydala do rodiny Považanecovcov, ktorá sa do Pitelovej presťahovala z Badína začiatkom druhej polovice 19. storočia.

Po smrti Michala Konstanta nastúpil na pozíciu pitelovského učiteľa Ján Ferenčík (*24. 7. 1841 Vieska – †12. 1. 1912; poch. Pitelová).⁵ Narodil sa vo Vieske (dnes Ladomerská Vieska), kde jeho otec Ján Ferenčík, st., rodák z Revúcej, učil na miestnej škole a oženil sa s Alžbetou Urblíkovou, vdovou po predchádzajúcom viešťanskom učiteľovi Jurajovi Ištvánfym. Neskoršími pôsobiskami Jána Ferenčíka, st. boli tiež školy v Jastrabej a Kosoríne. Po ovdovení sa znovu oženil. Posledné mesiace svojho života strávil aj so svojou druhou manželkou u syna v Pitelovej. Oboch tu i pochovali.

Ján Ferenčík prišiel do Pitelovej ešte ako slobodný mládenec. Oženil sa 5. februára 1866 s Julianou Ivaničovou zo Šalkovej (dnes mestská časť Banskej Bystrice). Juliana sa narodila 17. apríla 1842. Keď mala iba 13 rokov, zomrel jej otec na choleru, v tom čase mimoriadne rozšírenú v okolí Šalkovej. Po úmrtí mamy v roku 1862 sa Juliana presťahovala do Jastrabej k svojmu ujovi Ignácovi Kubišovi, ktorý tu bol farárom v rokoch 1861 až 1880. Tak sa spoznala s pitelovským učiteľom Jánom Ferenčíkom. Mali spolu dvoch synov: Jána Michala (*5. 4. 1867 Pitelová – †neznáme) a Antona (*12. 6. 1877 Pitelová – †6. 3. 1966; poch. Pitelová). Obidvaja sa narodili v učiteľskom byte pitelovskej školy. Chlapcov pokrstil Ignác Kubiš a spoločne s Veronikou Krausovou, manželkou pitelovského mlynára, sa stali ich krstnými rodičmi. Mladší syn zostal žiť v obci, nikdy sa neoženil a 65 rokov plnil povinnosti kostolníka v pitelovskom kostole.⁶ Životný osud staršieho syna nepoznáme. Juliana Ferenčíková, rod. Ivaničová zomrela 12. septembra 1891 na tuberkulózu a pochovaná bola na pitelovskom cintoríne. Dňa 13. februára 1893 sa vdovec Ján Ferenčík oženil druhýkrát s Viktóriou Drienkovou (*10. 12. 1843 Špania Dolina – †28. 12. 1914; poch. Pitelová), vdovou po učiteľovi Michalovi Kačičkovi. Manželia žili spoločne až do svojej smrti v Pitelovej.⁷

Ján Ferenčík bol absolventom banskobystrickej učiteľskej prípravky. Počas jeho praxe sa v roku 1890 vybudovala pri škole ovocná škôlka. Na tomto pozemku sa sústredilo pestovanie sadeníc ovocných drevín. Viedol mládež k dokonalejšiemu pestovaniu ovocných stromov, čím sa vedomosti a zručnosti prenášali na celé spoločenstvo obce. Pozoruhodné je dlhodobé, až 40-ročné, pôsobenie učiteľa Jána Ferenčíka v pitelovskej škole, ktoré má pripomínať text vytesaný do náhrobného kameňa manželov Ferenčíkovcov (bližšie pozri časť Najkrajšie epitafy). Ako rechtor, správca školy, mal neskôr k dispozícii ďalších učiteľov: Imricha Sechoviča (1903 – 1904), Petra Hýroša (1904 – 1905), Jozefa Makovického (1905 – 1914). Peter Hýroš bol synom Alexandra Hýroša, učiteľa v Prestavlkoch, ktorý sa aktívne staval proti odnárodňovaniu v čase stupňujúcej sa maďarizácie.⁸ Jozef Makovický zotrval v Pitelovej až do svojho narukovania na front cez prvú svetovú vojnu. Tá sa mu stala osudnou, pretože v nej napokon zahynul.⁹

Po vzniku Československej republiky (ČSR) funkciu správcu pitelovskej školy zastávala Alžbeta Emberová (1918 – 1922). Nasledovala Irena Sedliaková (1923 – 1925), za pôsobenia ktorej sa rozšírila školská budova. Za ďalšieho správcu Jána Dudu (1925 – 1934) bola v roku 1926 opravovaná hospodárska časť školskej budovy a v roku 1930 zriadená aj druhá učiteľská stanica, ktorú obsadila Blažena Volfová (1930 – 1932). Do konca ČSR sa tu ako správcovia vystriedali Margita Minková (1934 – 1936), Jozef Žbirka (1936 – 1937) a Jozef Lopata¹⁰ (1938).

Za Slovenskej republiky bol správcom (riaditeľom) pitelovskej školy opäť Jozef Žbirka (1939 – 1945). V roku 1944 pripravoval obnovu poškodenej školskej budovy, ale pre prechod frontu sa rekonštrukcia neuskutočnila. V školskom roku 1945/46 školu navštevovalo 95 žiakov.

V dokumentoch povojnového obdobia sú ako riaditelia zaznamenaní Ondrej Mikula (1946 – 1947) a Karol Gregor (1947 – 1958), za ktorého stav školskej budovy bol taký neúnosný, že v rokoch 1948 až 1953 sa vyučovalo v kultúrnom dome, kým sa neuskutočnila oprava školy.¹¹ Po Gregorovi prevzal riaditeľskú funkciu Eugen Kráľ (1958 – 1965), potom Anna Kráľová (1965 – 1966) a ako posledný Ján Osvaldt (1966 – 1978). Z učiteliek boli v obecnej kronike spomenuté Mária Uhrinová (1959) a Klára Keglovičová (1968).¹²

I v nových spoločensko-politických podmienkach zotrvával záujem o kultúrne vyžitie v obci práve na strane učiteľov, konkrétne manželov Kráľovcov a riaditeľa Jána Osvaldta. V spolupráci s Miestnym národným výborom v Pitelovej usporadúvali oslavy Medzinárodného dňa žien, 1. a 9. mája, Medzinárodného dňa detí, výročí vypuknutia Slovenského národného povstania, ba dokonca organizovali preteky v jazde žiakov tunajšej školy na saniach a lyžiach. Deti sa na sánkach spúšťali zo strmého svahu nad budovou školy, v priestore, kde dnes stojí pitelovská fara. Dráha viedla až po úroveň súčasného domu smútku. Nesúťažilo sa o čo najkratší čas prejazdu traťou, ale o čo najdlhší neprerušený dojazd po stanovenej trati. Lyžiarska dráha začínala pri kostole, odtiaľ smerovala k cintorínu, stáčala sa popri hranici jeho priestranstva k lesu, odtiaľ k ihrisku až k budove miestneho národného výboru. V tomto prípade sa súťažilo na čas. Jednotliví víťazi boli odmenení vecnými cenami – knihami sponzorovanými Miestnym národným výborom v Pitelovej.¹³

Zdroj: súkromný archív rodiny Kubíkovcov.

[1] Diecézny archív, Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Banská Bystrica, fond Kanonické vizitácie Banskobystrickej diecézy 1754 – 1830, CV32 Dištrikt Kremnica – II. – 1820, protokol z kanonickej vizitácie farnosti Jastrabá zo dňa 5. augusta 1820.

[2] Diecézny archív, Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Banská Bystrica, fond Spisy farských úradov 1920 – 1990, Farský úrad v Jastrabej, šk. č. 35.

[3] Štátny archív v Nitre, fond Tekovská župa (1540 – 1922), urbárske spisy, X, fasc. 9, no. 34.

[4] Diecézny archív, Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Banská Bystrica, fond Kanonické vizitácie Banskobystrickej diecézy 1754 – 1830, CV34 Dištrikt Sv. Kríž superior – 1804, protokol z kanonickej vizitácie farnosti Jastrabá zo dňa 29. septembra 1804.

[5] Priezviská Konstant a Ferenčík bývajú v záznamoch uvádzané aj vo formách: Konstans, Konstansz, Konštant; Ferienčík.

[6] Kronika obce Pitelová, zápis z roku 1966 (s. 46).

[7] Postupnosť životných udalostí a obsadzovania pozície pitelovského učiteľa bola zostavená prostredníctvom cirkevných matrík rímskokatolíckych farností: Chrenovec, Jastrabá, Lutila, Selce, Špania Dolina, Valaská, Vieska (www.familysearch.org).

[8] Michalička, V. – Vaněková, D.: Dejiny žiarskeho školstva. Aktuálne otázky školského múzejníctva IX. Bratislava: Ústav informácií a prognóz školstva, 2004, s. 68 – 70, 95.
Záznam o narodení Petra Hýroša dňa 8. novembra 1876 v cirkevnej matrike pokrstených farnosti Trubín, www.familysearch.org.

[9] Vojenský historický ústav, Vojenský historický archív Bratislava, Zbierka vojenských matrík, Čs. peší pluk 26 (býv. c. a k. peší pluk 26), Z+I, R 326, fol. 11.

[10] Po zmene priezviska Jozef Ovšonka. Pochovaný na pitelovskom cintoríne v hrobe č. 2.

[11] Hárezník, M.: Moja rodná dedinka. Súkromný rukopis, 2017.
Michalička, V. – Vaněková, D.: Dejiny žiarskeho školstva. Aktuálne otázky školského múzejníctva IX. Bratislava: Ústav informácií a prognóz školstva, 2004, s. 68 – 69.
Štátny archív v Banskej Bystrici, pracovisko Archív Kremnica, fond Obvodné notárske úrady z obvodu Okresného úradu v Kremnici /1868/ 1888 – 1950, Obvodný notársky úrad v Trnavej Hore /1868/ 1888 – 1950, inv. č. 37, Evidencia hlásených vojakov Pitelová 1928 – 1942.

[12] Kronika obce Pitelová, zápis z roku 1959 (s. 9), 1965 (s. 40), 1966 (s. 44), 1968 (s. 55).

[13] Kronika obce Pitelová, zápis z roku 1965 (s. 41), 1967 (s. 50).
Respondentky: žena (*1954), žena (*1956), žena (*1960).