Obdivuhodní rodáci

Obec Pitelová bola rodiskom niekoľkých vzácnych ľudí, ktorí sa presadili v rôznych oblastiach. Ich mená vstúpili do povedomia širšej verejnosti a s nimi sa neodmysliteľne spájal aj názov miesta, kde vyrástli a istý čas i žili. Zaslúžia si byť spomenutí krátkym životopisom.

Michal Minka
Jozef Podhora
Ondrej Sklenka

Pitelová sa nestala len rodiskom, ale tiež bydliskom či pôsobiskom zaujímavých ľudí, ba dokonca významných osobností. Síce sa tu nenarodili, svojou činnosťou obec obohatili. Aspoň v stručnosti si ich pripomeňme:

Mons. Rudolf Baláž (*20. 11. 1940 Nevoľné – †27. 7. 2011 Banská Bystrica; poch. Nevoľné)
- banskobystrický diecézny biskup, bližšie viď časť Kňazi a administrátori pôsobiaci v Pitelovej

Michal Jančo (*27. 9. 1926 Veľké Kozmálovce – †2017; poch. Trnavá Hora)
Rodáka z levického okresu priviedla do nášho okolia učiteľská profesia. Vyučovať začal v Hronskej Dúbrave. Počnúc rokom 1953 pôsobil vo funkcii riaditeľa školy v Jalnej, neskôr na poste okresného školského inšpektora. Od roku 1976 pracoval v Rade Miestneho národného výboru v Pitelovej (MNV) a v marci 1989 bol zvolený za tajomníka MNV. So svojou rodinou býval v pitelovskej časti Dolina. Ako prvý zhromaždil cenný archívny materiál a na základe neho zostavil prehľad dôležitých medzníkov v dejinách Pitelovej, vydaný vo forme bulletinu k 725. výročiu vzniku obce (1989).1 Hoci išlo iba o drobnú publikáciu, v ktorej mohol mnohoročný hospodársky i sociálny vývoj dediny načrtnúť len v zlomkoch, rozhodne prispel k zdokumentovaniu a šíreniu pútavých historických informácií. Zároveň vytvoril podnet pre ďalšie hlbšie skúmanie všetkých oblastí života Pitelovej v minulosti. Onedlho ním nadobudnuté a sprostredkované znalosti rozšírila Andrea Brezániová, rod. Sklenková vo svojej diplomovej práci (1995).2

František Ťakuš (*Špania Dolina)
Priamy účastník Slovenského národného povstania a partizánskeho odboja proti fašizmu. Podľa dochovaného zoznamu príslušníkov partizánskej skupiny Dolina, veliteľa kapitána Jozefa Pristacha, patril k jej členom od 1. septembra 1944 do 28. októbra 1944. Odbojovú činnosť vykonával až do 8. mája 1945. Je nositeľom vojenských i pamätných vyznamenaní a medailí za odbojovú činnosť. Boli mu postupne udelené všetky tri stupne medaily M. R. Štefánika. Za činnosť v boji proti fašizmu mu k jeho životnému jubileu 95 rokov Ústredná rada Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov udelila najvyššie ocenenie medailu Za vernosť.3

Karol L. Zachar (*12. 1. 1918 Svätý Anton – †17. 12. 2003 Bratislava; poch. Bratislava, cintorín Slávičie údolie)
Pôvodne sa chcel stať výtvarníkom, no štúdium tohto odboru zanechal a stal sa členom Slovenského národného divadla. Herecky debutoval vo filme Varúj...! režiséra Martina Friča. Stvárňoval postavy rôznych dedinských typov, figliarskych starcov alebo múdrych dedov s neopakovateľným hlasovým zafarbením. Výtvarné nadanie uplatnil ako výtvarný poradca, návrhár kostýmov, maskér a karikaturista. Bol tiež vysokoškolským pedagógom a divadelným režisérom. Medzi najznámejšie a najúspešnejšie diela, ktoré režíroval, patrí muzikál Na skle maľované. V roku 1966 získal titul zaslúžilý umelec a v roku 1978 titul národný umelec. Bližšie viď časti Služobníctvo obce Pitelová, Spolunažívanie v dedine.

Prostredníctvom svojich záujmov bol s obcou spojený aj Andrej Kováčik (*31. 3. 1859 Liptovský Trnovec – †neznáme), učiteľ a lingvista. Na miesto správcu Rímskokatolíckej ľudovej školy v Jastrabej nastúpil okolo roku 1887 a zotrval tam až do roku 1897, keď odišiel do Hájnik. Zbieral a porovnával nárečové prvky z Jastrabej, Bartošovej Lehôtky, Pitelovej a Kľačian.4 Zhodou okolností bol bratom starého otca Zuzany Hárezníkovej, rod. Kováčikovej (*13. 7. 1899 Liptovský Trnovec – †14. 2. 1975 Šášovské Podhradie; poch. Trnavá Hora), manželky prevádzkovateľa obchodu a hostinca v Pitelovej. Rovnako i ona nesie zásluhu na obohatení poznatkov o obci. Vďaka tomu, že do svojho zápisníka autenticky zaznamenávala dianie v Pitelovej počas konca druhej svetovej vojny, zachovalo sa nám jedinečné svedectvo udalostí, ktoré vtedy prežívalo tunajšie civilné obyvateľstvo.5

 


[1] Jančo, M.: 725 rokov obce Pitelová. Pitelová, Miestny národný výbor Pitelová, 1989.

[2] Sklenková, A.: Dejiny obce Pitelová. Diplomová práca. Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, 1995.

[3] Členovia ZO SZPB v Žiari nad Hronom: Posledný bojovník s fašizmom v Žiari nad Hronom jubiluje. In: Bojovník, dvojtýždenník antifašistov, roč. LXIII, 3. 5. 2018, č. 9, s. 11.
Vojenský historický ústav, Vojenský historický archív Bratislava, zbierka Partizánske hnutie 1942 – 1945, inv. j. 27.

[4] Čelko, M. – Florovič, P. – Zaťkovič, I.: Jastrabá 1487 – 1997. Obecný úrad Jastrabá, 1997, s. 18 a 53.

[5] Hárezník, M. – Spáč, J.: 25 dní, ktoré otriasali Pitelovou. Pitelová, Pitelovčania, občianske združenie, 2014.