Michal Minka

*3. 2. 1919 Pitelová – †20. 4. 1945 letisko Poręba; pochovaný Brzeźce
nadporučík letectva, major in memoriam

Narodil sa v rodine Jána Minku a jeho manželky Márie, rodenej Štefankovej. Minkovci bývali v Záhradách, v dome s aktuálnym č. 188. Základné vzdelanie získal po absolvovaní štyroch tried ľudovej školy. V rokoch 1930 – 1938 pokračoval v štúdiu na osemročnom reálnom gymnáziu v Banskej Bystrici, ktoré úspešne ukončil 31. mája 1938.

Michala Minku do československej brannej moci odviedli 7. júla 1938. Dňa 1. marca 1939 bol prezentovaný ako nováčik na vykonanie prezenčnej služby v Prostějove. Po rozdelení Československej republiky bol 18. marca 1939 odoslaný na Slovensko a 6. apríla 1939 v hodnosti vojaka-ašpiranta zaradený do kmeňového počtu leteckého pluku generála letca M. R. Štefánika v Piešťanoch. Dňa 1. októbra 1939 bol povýšený na slobodníka. Od 15. novembra 1939 do 15. augusta 1940 študoval ako vojenský akademik, s určením pre letectvo, vo Vojenskej akadémii v Banskej Bystrici. Vojenskú akadémiu absolvoval s dobrým hodnotením v poradí ako 39. zo 118 vojenských akademikov.

Dňom 15. augusta 1940 bol povýšený na poručíka letectva a zaradený do technickej letky leteckého pluku v Trenčianskych Biskupiciach (dnes súčasť Trenčína). Ako príslušníka tejto letky ho dňom 21. októbra 1940 zaradili do Pozorovateľskej školy pre dôstojníkov letectva v Trenčianskych Biskupiciach. Po začiatku vojny proti Sovietskemu zväzu (ZSSR) bol ako frekventant danej školy premiestnený k pozorovacej letke 1 (krycí názov Hektor), s ktorou odišiel 23. júna 1941 na východný front. Na fronte pôsobil ako letecký pozorovateľ do 20. augusta 1941, keď sa vrátil na Slovensko. Pozorovateľskú školu pre dôstojníkov letectva ukončil 4. októbra 1941 s veľmi dobrým hodnotením, s poradím ako 3. z 22 frekventantov.

Následne bol pridelený k cvičnej letke Leteckej školy ako zástupca jej veliteľa a zároveň profesor navigácie. Od 1. septembra 1942 bol zaradený do pilotného výcviku. 1. októbra 1942 ho vymenovali za poľného pozorovateľa-letca a 1. januára 1943 povýšili na nadporučíka letectva. Od 1. apríla 1943 do 15. mája 1943 absolvoval v rámci školnej letky Leteckej školy v Trenčianskych Biskupiciach kurz palubných rádiotelegrafistov-strelcov s výborným hodnotením, s poradím ako 2. zo 7 frekventantov. Od 1. septembra 1943 bol premiestnený do leteckého parku s určením pre Leteckú školu v Banskej Bystrici. Od 15. septembra 1943 bol ako veliteľ čaty pilotov a profesor navigácie pridelený do Školy leteckého dorastu. Od 1. júna 1944 bol vymenovaný za pilota-letca a zaradený do kategórie stíhacích pilotov.

Počnúc 29. augustom 1944 sa stal príslušníkom povstaleckej 1. československej armády na Slovensku a veliteľom pešej roty, ktorú tvorili žiaci Školy leteckého dorastu. Jednotka pôsobila pod krycím názvom Achát v rámci IV. taktickej skupiny.¹ Z dôvodu nedostatku leteckej techniky sa museli naučiť zaobchádzať so zbraňami pechoty. 4. septembra 1944 bola Minkova rota nasadená na jednom z najdôležitejších úsekov frontu pri Telgárte. V ranných hodinách zaútočili letci pod Minkovým vedením na Telgárt, ktorý bol vtedy už v nemeckých rukách. S podporou tankov sa im po ťažkých bojoch podarilo obsadiť telgártsku železničnú stanicu. Za úspešné splnenie bojovej úlohy získala Minkova rota pochvalné uznanie od veliteľa taktickej skupiny. V polovici septembra 1944 pôsobil Michal Minka so svojou rotou v priestore Prievidze a Handlovej, pri čom sa opäť vyznamenal, hlavne v bojoch pri Hornom Turčeku (dnes Turček). Jeho rota bola označená za najúspešnejšiu leteckú jednotku.² V bojoch počas Slovenského národného povstania (SNP) si jeho „opešilí letci“ vyslúžili patričný rešpekt a označenie „modrí diabli“.³ 10. októbra 1944 sa Michal Minka so svojimi vojakmi – letcami presunul na príkaz velenia späť do Banskej Bystrice.⁴ Rozhodlo sa, že letci už nebudú nasadzovaní do bojov ako pešiaci, ale presunú sa do ZSSR, kde absolvujú výcvik na sovietskych lietadlách a vrátia sa na nich do SNP ako vzdušní bojovníci. Tu sa Michal Minka stal príslušníkom 1. československého samostatného stíhacieho leteckého pluku v ZSSR (od januára 1945 začleneného pod 1. československú zmiešanú leteckú divíziu v ZSSR).

Po ústupe tohto pluku z SNP prešiel do mesta Przemyśl v Poľsku, kde prevzal funkciu šturmana pluku, spravodajského a navigačného dôstojníka. Bol zaradený do doškoľovacej skupiny pre operačných pilotov, stíhačov na lavočkinoch La-5.⁵ 14. apríla 1945 zahájil pluk bojovú činnosť na letisku v Poręba (v Porembe). Cieľom operácií bola Opava, Ostrava a Těšín.⁶ Poľné letisko Poręba bol uvalcovaný obdĺžnik políčok poľských roľníkov v rozmeroch 1 100 x 110 metrov. Pozdĺž jednej dlhšej strany parkovali bojové lietadlá typu Iljušin Il-2 (tzv. šturmoviky) 3. československého bojového leteckého pluku. Pozdĺž druhej dlhej strany boli rozmiestnené stíhačky 1. československého samostatného stíhacieho leteckého pluku v ZSSR, lavočkiny La-5. Lietajúci personál tejto jednotky bol nasťahovaný v piatich miestnostiach statku v obci Brzeźce, technický personál býval v obci Kobielice. Obe obce ležali v blízkosti letiska. Línia fronty sa nachádzala len 18 až 20 kilometrov od tohto miesta.⁷

Hneď v prvý deň Minkovej bojovej leteckej činnosti, 20. apríla 1945, došlo k tragickej udalosti. Štábny kapitán František Fajtl, veliteľ 1. československého samostatného stíhacieho leteckého pluku v ZSSR, vo svojej knihe opísal, že na letisku vládol operačný ruch. Lietadlá štartovali a pristávali. Vo vzduchu sa radili do bojových štvoríc a mizli za obzorom smerom k frontu, kde podporovali Červenú armádu pri bojoch o Moravskú bránu. Na rade bola skupina, v ktorej bol zaradený Michal Minka. Týmto smerom vzlietal niekoľkokrát, vždy normálne a dobre. Zrazu jeho stíhacie lietadlo La-5FN začalo vybočovať doľava (podľa P. Šumichrasta vplyvom silného bočného vetra) a mierilo do stojacich lietadiel Il-2. Michal sa pokúsil o rozjazd na plný plyn a šturmoviky preskočiť. Prekážku sa však nepodarilo zdolať a došlo ku zrážke s bitevníkom Il-2. Nastal zhon a záchranné práce. V bezvedomí, so zlomenou chrbticou a silným krvácaním do mozgu doviezli Michala do nemocnice už mŕtveho. Pohreb sa konal na cintoríne v poľskej obci Brzeźce: „V pohřebním průvodu nesli letečtí poddůstojníci červenomodrobílé věnce. Polský kněz se monotónně a tiše modlil nad otevřeným hrobem. Naše pohledy se soustředily na prostou dřevěnou rakev. Velice těžko jsem se loučil se svědomitým, velmi pracovitým, ukázněným a statečným vojákem a pilotem. Tiše a smutně jsme se dívali za mizejícím kamarádem, který se už za několik dní mohl dočkat největší radosti bojovníka, radosti z totálního vítězství nad nepřítelem. A také největšího štěstí svého soukromého života, narození syna Michala, tam na jeho drahém Slovensku.“⁸

Za výkon vojenskej služby vyznamenali Michala Minku slovenským Vojenným víťazným krížom V. triedy (1944), dvakrát Československým vojnovým krížom 1939 in memoriam, Československou vojenskou medailou Za zásluhy I. stupňa in memoriam, Radom SNP I. triedy in memoriam, Československou medailou Za chrabrosť pred nepriateľom in memoriam, sovietskou medailou Za pobedu nad Germanijej v Velikoj Otečestvennoj vojne 1941 – 1945 in memoriam gg., ako aj ďalšími radmi a medailami in memoriam.⁹

Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici spravuje vo svojej zbierke originálny dlhý vojenský kožený plášť, leteckú kožušinovú bundu, vojenské letecké nohavice a vojenské letecké čižmy z pozostalosti po nadporučíkovi letectva Michalovi Minkovi. Čižmy sú zdigitalizované a dostupné k nahliadnutiu na portáli Slovakiana.

[1] Šumichrast, P.: Major in memoriam Michal Minka. In: Obrana – mesačník Ministerstva obrany SR, jún 2010, č. 6, s. 27.

[2] Loucký, F.: Mnozí nedoletěli. Praha: Naše vojsko, 1989, s. 248.

[3] Šumichrast, P.: Major in memoriam Michal Minka. In: Obrana – mesačník Ministerstva obrany SR, jún 2010, č. 6, s. 27.

[4] Loucký, F.: Mnozí nedoletěli. Praha: Naše vojsko, 1989, s. 248.

[5] Fajtl, F.: Vzpomínky na padlé kamarády. Praha: Mladá fronta, 1980, s. 310 – 313.
Fajtl, F.: Podruhé doma. Praha: Naše vojsko, 1984, s. 140 – 145.
Šumichrast, P.: Major in memoriam Michal Minka. In: Obrana – mesačník Ministerstva obrany SR, jún 2010, č. 6, s. 27.

[6] Loucký, F.: Mnozí nedoletěli. Praha: Naše vojsko, 1989, s. 248.

[7] Fajtl, F.: Vzpomínky na padlé kamarády. Praha: Mladá fronta, 1980, s. 314.
Fajtl, F.: Podruhé doma. Praha: Naše vojsko, 1984, s. 167 – 169.

[8] Fajtl, F.: Vzpomínky na padlé kamarády. Praha: Mladá fronta, 1980, s. 313 – 315.
Fajtl, F.: Podruhé doma. Praha: Naše vojsko, 1984, s. 196 – 198.

[9] Šumichrast, P.: Major in memoriam Michal Minka. In: Obrana – mesačník Ministerstva obrany SR, jún 2010, č. 6, s. 27.