Navrátení a padlí pitelovskí vojaci

Na začiatku 20. storočia priniesla najväčšiu pohromu pre miestnych ľudí prvá svetová vojna. Z Pitelovej na jej bojiská narukovalo približne 90 mužov.¹ Absolvovali úporné boje na východnom a talianskom fronte. Mnohí prežili len vďaka zajatiu, do ktorého sa dostávali už od roku 1915. Niekoľko rodín muselo znášať ten najtragickejší údel, akým bolo vyhasnutie života otca, manžela či syna. Matky oplakávali smrť svojich drahých detí, v domoch po nich zostali vdovy a siroty. Je vždy strašné, keď rodič pochováva svoje dieťa, no hlboký zármutok u Čabákovcov, kde prišli o dvoch synov, sa slovami nedá opísať. Anastázii Jurašíkovej vzala vojna syna, manžela i švagra. Tak kruto poznamenala vojna tieto rodiny.

V prvej svetovej vojne zahynulo 32 Pitelovčanov a 10 sa vrátilo zmrzačených.² Z nich sa podarilo identifikovať 25 zomrelých a 40 ďalších účastníkov bojov. Pokiaľ je počet pitelovských obetí vojny uvedený v knihe Jána Bornemiszu správne, chýbajúcich 7 zahynutých mužov sa môže nachádzať v menoslove ďalších účastníkov bojov. Do úvahy pripadajú muži, ktorých osud po skončení vojny nie je známy. Konkretizáciu osôb sťažuje fakt, že v obci nevznikol pamätník obetiam prvej svetovej vojny a nedochoval sa ani ich menný súpis (nevedno, či vôbec niekedy existoval). Hlavné zdroje informácií predstavujú Zoznamy strát padlých, ranených a zajatých vojakov (Verlustliste ausgegeben am, online), vydávané rakúsko-uhorským ministerstvom vojny od augusta 1914 do februára 1919, ako aj vojenské matriky i výmery vdovských a sirotských dôchodkov uložené v archívoch. Ak sa údaje vo vojenskej matrike a v Zozname strát padlých, ranených a zajatých vojakov navzájom líšili, uprednostnená bola informácia z vojenskej matriky.

Zostavený menoslov Pitelovčanov, ktorí položili svoje životy v prvej svetovej vojne, obsahuje prípady osôb nezvestných a nakoniec vyhlásených za mŕtve. Takmer za každého nezvestného vojaka z Pitelovej (nepodarilo sa nájsť archívne záznamy k Jozefovi Hudecovi a Jozefovi Jurašíkovi) podala žiadosť o vyhlásenie za mŕtveho jeho manželka. V ďalšom kroku sedria (krajský súd) vyzvala žiadateľku, aby v bratislavských Úradných novinách uverejnila oznam o návrhu na vyhlásenie jej manžela za mŕtveho s tým, že ktokoľvek mohol podať o ňom bližšie informácie. Po uplynutí šesťmesačnej lehoty odo dňa zverejnenia oznamu žiadateľka predložila sedrii opätovnú žiadosť s priloženým výtlačkom Úradných novín preukazujúcim publikovanie oznamu. Pripojiť musela ešte i obecné svedectvo o tom, že identický oznam bol za rovnakú dobu vyvesený na obecnej úradnej tabuli, ale o nezvestnom sa nezískali žiadne nové správy. Potom nasledovalo prísažné vypočutie žiadateľky na okresnom súde a spísanie zápisnice. Nakoniec sedria vydala uznesenie, kde vo výrokovej časti stanovila deň smrti nezvestného (dva roky po dni zakladajúcom domnienku o úmrtí nezvestného). Celý proces bol zdĺhavý. Od skutočného (resp. určeného) dňa smrti po nadobudnutie právoplatnosti uznesenia zvyklo uplynúť priemerne 11 rokov. Za ten čas nemohlo prebehnúť dedičské konanie a ani vdova sa nesmela znovu vydať.

Pozostalá manželka mohla taktiež navrhnúť, aby spolu s vyhlásením nezvestného manžela za mŕtveho bolo zároveň rozhodnuté o rozlúčení ich manželstva. Sedria vtedy určila nezvestnému kurátora (starostu obce). Uznesením, ktorým sa vyhlásil nezvestný za mŕtveho, sa súčasne vyhlásilo manželstvo za rozlúčené (vo význame definitívneho zániku manželstva, dnes terminologicky rozvod).

V prvej svetovej vojne bojovali a zahynuli aj títo Pitelovčania:

1/ Belička Štefan (*22. 12. 1884 – †31. 12. 1916)
Slúžil ako vojak (pešiak) pri Honvédskom pešom pluku č. 14. Nezvestný a napokon vyhlásený za mŕtveho. Uznesenie Sedrie v Banskej Bystrici č. M 941/26 zo dňa 28. decembra 1927 nadobudlo právoplatnosť 2. februára 1928 a za deň smrti, ktorý menovaný neprežil, sa ustanovil 31. december 1916. Od 27. novembra 1911 bol ženatý s Máriou Kollárovou. Ostali po ňom dve polosiroty. Vdova Mária zomrela v roku 1946.³

2/ Čabák Jozef (*23. 12. 1885 – †17. 11. 1914)
Dňa 12. januára 1911 sa oženil s Annou Trokšiarovou z Kľačian. Bol bratom Štefana Čabáka (pozri č. 5). Slúžil ako vojak (pešiak) pri Honvédskom pešom pluku č. 15. Zomrel vo veku nedožitých 29 rokov v Jangrote (dnes Poľsko) počas najväčších bojov, ktoré na tomto mieste prebiehali v polovici novembra 1914. Mal by byť pochovaný na vojenskom cintoríne v menovanej obci, v okolí osady Cieplice, kde leží 2014 vojakov rakúsko-uhorskej armády (medzi nimi mnoho Slovákov) a 561 vojakov ruskej armády. V samotnom centre obce, severovýchodne od kostola, sa nachádzajú zvyšky cintorína Jangrot II., ktorý bol pôvodne plánovaný ako hlavný cintorín pre padlých vojakov. Telesné pozostatky tu pochovaných vojakov preniesli na cintorín v Jangrote-Ciepliciach. Jediný označený hrob na vojenskom cintoríne patrí Jánovi Balážovi z Moravského Lieskového.⁴

3/ Čabák Michal (*28. 9. 1890 – †8. 7. 1915)
Bratranec Jozefa a Štefana Čabákovcov (pozri č. 2 a 5). Slúžil ako vojak (pešiak) pri Honvédskom pešom pluku č. 18. Zomrel v dôsledku tlakovej vlny pri obci Urzędów (dnes Poľsko) vo veku nedožitých 25 rokov.⁵

4/ Čabák Peter Pavol (*24. 6. 1880 – †28. 10. 1915)
Slúžil ako vojak (pešiak) domobrany pri Pešom pluku č. 26. Bol strelený do hlavy v Haliči a pochovaný na cintoríne v meste Zaloszce (Zaliztsi, dnes Ukrajina). Zomrel vo veku 35 rokov.⁶

5/ Čabák Štefan (*28. 7. 1892 – †8. 10. 1916)
Slúžil ako vojak (pešiak) pri Pešom pluku č. 26. Nezvestný a napokon vyhlásený za mŕtveho. Uznesenie Sedrie v Banskej Bystrici č. M 942/26 zo dňa 28. decembra 1927 nadobudlo právoplatnosť 3. februára 1928 a za deň smrti, ktorý menovaný neprežil, sa ustanovil 8. október 1916. Bol bratom Jozefa Čabáka (pozri č. 2). Dňa 25. novembra 1912 sa oženil s Františkou Štefankovou z Pitelovej. Ostali po ňom dve polosiroty. Vdova Františka zomrela v roku 1945 a pochovali ju na pitelovskom cintoríne v hrobe č. 86.⁷

6/ Dovičiar Jozef (*20. 10. 1889 – †19. 11. 1916)
Slúžil ako vojak (pešiak) pri Honvédskom pešom pluku č. 14. Od 12. februára 1912 bol ženatý s Máriou Tatárovou zo Šášovského Podhradia. Nezvestný, napokon vyhlásený za mŕtveho a manželstvo za rozlúčené. Uznesenie Sedrie v Banskej Bystrici č. M 1179/26 zo dňa 30. novembra 1927 nadobudlo právoplatnosť 15. januára 1928 a za deň smrti, ktorý menovaný neprežil, sa ustanovil 19. november 1916. Poslednou zachovanou správou od Jozefa Dovičiara bol list písaný „v boji, dedine Sułoszowa pri meste Olkusz“ 19. novembra 1914. List adresoval svojim rodičom a manželke Márii. Dočítali sa v ňom:⁸

„Pochvalen Pan Jesžiš Kristus aj slavne meno Panenki marii [n]ajslačje meno Ježiš list pisani dna 19 novembra tak Primite srdečne Pozdravenia odomna rodičia mo[j]i aj manželka moja avinšujem vam dobriho zdravja otmiliho Pana boha Jasom [c]hvala Pan[u] bohu zdravi tereho zdravja aj vam vinšujem zm[ojho] srca rodičia moji mili tak Pozdravujem aj moju manželku moju milu aduvernu avinšujem ti dobriho zdravja otmiliho Pana Boha Pozdravujem aj brata aj sestri avinšujem im dobriho zdravja otmiliho Pana Boha ten list som dostal čo ste mi Pisali
uš [s]me dostali teple habi nemisete Posjelat ale ket budete moc volačo Poslat nazeden[i]a tak mi Poslite tak vas ešte vas Prosim Pište mi čo mate noviho ačo počut uvas mitu nevjeme ništ tak vas este vas Pozdravujem nanik moj mili aj vas mamik moja mila aj teba manželka moja mila avinšujem vam dobriho zdravja otmiliho Pana Boha eštemi mili Pan Boh Pomaha zo zdravim aj zo štastim aj Pana marija tak zbohom dovidenia
Amen cerus
Dovicsiar Jozef
cerus cerus“⁹

7/ Hanák Pavol (*1. 2. 1888 – †august 1914)
Slúžil ako vojak (pešiak) pri Pešom pluku č. 26. Padol v boji pri meste Lublin (dnes Poľsko) vo veku 26 rokov. Od 12. apríla 1913 bol ženatý s Františkou Hókovou z Hornej Vsi.¹⁰

8/ Hudec Jozef (*18. 3. 1881 – †8. 9. 1914)
Slúžil ako vojak (pešiak) pri Pešom pluku č. 26. Nezvestný a napokon vyhlásený za mŕtveho. Uznesenie Sedrie v Banskej Bystrici č. P. k. I. 1039/6/1922 zo dňa 14. mája 1923 nadobudlo právoplatnosť 4. júla 1923 a za deň smrti, ktorý menovaný neprežil, sa ustanovil 8. september 1914. Bol bratrancom Michala Hudeca (pozri č. 10). Svojej manželke Veronike Baranovej zanechal minimálne jednu polosirotu. Veronika sa 9. decembra 1923 znovu vydala za Ondreja Považanca.¹¹

9/ Hudec Juraj (*25. 3. 1896 – †2. 11. 1915)
Slúžil ako vojak (pešiak) domobrany pri Pešom pluku č. 26. Padol tvárou v tvár nepriateľovi v boji pri obci Gaje Roztockie (dnes Ukrajina) vo veku 19 rokov.¹²

10/ Hudec Michal (*3. 3. 1883 – †5. 7. 1917)
Slúžil ako vojak (pešiak) pri Honvédskom pešom pluku č. 14. Nezvestný a napokon vyhlásený za mŕtveho. Uznesenie Sedrie v Banskej Bystrici č. M 563/28 zo dňa 23. januára 1929 nadobudlo právoplatnosť 4. apríla 1929 a za deň smrti, ktorý menovaný neprežil, sa ustanovil 5. júl 1917. Od 3. mája 1905 bol ženatý s Máriou Čabákovou. Ostali po ňom štyri polosiroty. Vdova Mária umrela v roku 1970 a pochovali ju na pitelovskom cintoríne v hrobe jej rodičov (č. 334).¹³

11/ Jurašík Ján (*6. 7. 1894 – †24. 1. 1915)
Narodil sa vo Vieske (dnes Ladomerská Vieska) Jozefovi Jurašíkovi (pozri č. 13) a Anastázii Šurkovej. Slúžil ako vojak (pešiak) domobrany pri Pešom pluku č. 26, deviatej rote. Padol v boji pri obci Boberka (dnes Ukrajina) vo veku 20 rokov.¹⁴

12/ Jurašík Ján (*8. 2. 1877 – †28. 6. 1918)
Brat Jozefa Jurašíka (pozri č. 13), slúžil ako vojak (pešiak) pri Honvédskom pešom pluku č. 14. Nezvestný a napokon vyhlásený za mŕtveho. Uznesenie Sedrie v Banskej Bystrici č. M 949/26 zo dňa 28. decembra 1927 nadobudlo právoplatnosť 1. februára 1928 a za deň smrti, ktorý menovaný neprežil, sa ustanovil 28. jún 1918. Od 2. februára 1903 bol ženatý s Veronikou Sklenkovou z Pitelovej, pochovanou v roku 1973 na pitelovskom cintoríne (hrob č. 231).¹⁵

13/ Jurašík Jozef (*13. 2. 1873 – †neznáme)
Nezvestný a napokon vyhlásený za mŕtveho. O jeho úmrtí počas výkonu vojenskej služby za prvej svetovej vojny sa dozvedáme iba z výmeru vdovského a sirotského dôchodku. Manželia Jurašíkovci nepochádzali z Pitelovej, ale usadili sa tu po sobáši. Juraj po sebe zanechal minimálne dve polosiroty. Jeho najstarší syn Ján Jurašík (pozri č. 11) taktiež patril k vojnovým obetiam. Vdova Anastázia Jurašíková, rod. Šurková zomrela v roku 1972 a pochovali ju na cintoríne v Jalnej (miestna časť Trnavej Hory).¹⁶

14/ Kraus Koloman Karol (*12. 10. 1886 – †1917)
Syn pitelovského mlynára. Slúžil pri Honvédskom pešom pluku č. 14, druhej náhradnej rote. Zranený a zajatý v Rusku (nemocnica v Tambov). Zomrel ako 30-ročný.¹⁷

15/ Kubík Ján (*2. 7. 1884 – †december 1914)
Slúžil ako vojak (pešiak) pri Pešom pluku č. 26. Padol v boji pri obci Sułoszowa (dnes Poľsko) vo veku 30 rokov. Od 21. apríla 1909 bol ženatý s Annou Hricovou. Vdova Anna s ich spoločnými synmi žila v obci Ihráč, kde ju aj v roku 1951 pochovali.¹⁸

16/ Lauko Ján (*5. 5. 1884 – †31. 12. 1917)
Rodák z Tekovského Svätého Kríža (dnes Žiar nad Hronom). Od 27. novembra 1907 bol ženatý s Annou Gocníkovou. Laukovci sa usadili v pitelovskej časti Dolina. Slúžil ako vojak (pešiak) pri Pešom pluku č. 26. Nezvestný a napokon vyhlásený za mŕtveho. Uznesenie Sedrie v Banskej Bystrici č. M 947/26 zo dňa 13. apríla 1928 nadobudlo právoplatnosť 26. mája 1928 a za deň smrti, ktorý menovaný neprežil, sa ustanovil 31. december 1917. Manželke zanechal tri polosiroty. Vdova Anna zomrela v roku 1968.¹⁹

17/ Makovický Jozef (*17. 1. 1886 – †31. 3. 1915)
Rodák z Tekovského Svätého Kríža. Do Pitelovej ho priviedla učiteľská profesia. Oženil sa s Margitou Bevelaquovou (*17. 5. 1891 – †25. 5. 1962), dcérou lesného hájnika z Trnavej Hory.²⁰ Mali spolu syna Aladára Jozefa (*1912). Slúžil ako náhradný záložník pri Pešom pluku č. 26. Zomrel na zápal pľúc vo veku 29 rokov. Margita sa 29. novembra 1919 znovu vydala za Jána Neuschla (*17. 4. 1897 – †30. 9. 1971). Ešte v 20. rokoch 20. storočia bývali v Pitelovej. Obaja sú pochovaní na Martinskom cintoríne v Bratislave.²¹

18/ Mališ Ján (*30. 8. 1886 – †október 1914)
Dňa 20. februára 1911 sa oženil s Cecíliou Poljakovou z Jastrabej. Slúžil ako desiatnik pri Pešom pluku č. 26, druhej rote. Zomrel ako 28-ročný.²²

19/ Mališ Jozef (*8. 12. 1878 – †31. 12. 1916)
Slúžil ako vojak (pešiak) pri Honvédskom pešom pluku č. 14. Nezvestný a napokon vyhlásený za mŕtveho. Uznesenie Sedrie v Banskej Bystrici č. M 948/26 zo dňa 28. decembra 1927 nadobudlo právoplatnosť 1. februára 1928 a za deň smrti, ktorý menovaný neprežil, sa ustanovil 31. december 1916. Od 28. januára 1903 bol ženatý s Rozáliou Slašťanovou. Ostali po ňom štyri polosiroty. Vdova Rozália zomrela v roku 1944.²³

20/ Páchnik Štefan (*7. 1. 1872 – †12. 3. 1917)
Slúžil ako vojak (pešiak) pri Honvédskom pešom pluku č. 14. Dňa 5. februára 1895 sa oženil s Máriou Albertovou z Pitelovej. Zomrel ako 45-ročný. Zanechal po sebe dve polosiroty. Vdova Mária umrela v roku 1947.²⁴

21/ Peťko Ján (*9. 11. 1897 – †22. 9. 1918)
Slúžil ako vojak (pešiak) pri Pešom pluku č. 26. Bol roztrhaný granátom nešťastnou náhodou pri talianskom mestečku Asiago vo veku nedožitých 21 rokov.²⁵

22/ Sklenka Pavol (*30. 6. 1881 – †15. 12. 1914)
Pavol Sklenka sa oženil s Paulínou Esterháziovou z Pitelovej a po jej smrti s Annou Esterháziovou z Budče. V čase narukovania na front bola jeho manželka Anna tehotná. Narodenia syna Pavla začiatkom januára 1915 sa už však nedožil. Slúžil ako náhradný záložník pri Pešom pluku č. 26. Padol tvárou v tvár nepriateľovi v boji pri obci Sułoszowa (dnes Poľsko) vo veku 33 rokov. Celkovo po ňom ostali tri polosiroty. Pavol Sklenka bol súčasne nebohým starým otcom Ladislava Sklenku, ktorý zomrel vo veku troch rokov počas ostreľovania Pitelovej, konkrétne na následky dopadu míny k rodičovskému domu dňa 21. októbra 1944. Vdova Anna Sklenková, rod. Esterháziová umrela v roku 1967 a pochovali ju na pitelovskom cintoríne v hrobe č. 249.²⁶

23/ Slašťan Ján (*2. 5. 1882 – †17. 7. 1915)
Oženil sa s Annou Novodomcovou z Pitelovej. Slúžil pri Honvédskom pešom pluku č. 14, druhej náhradnej rote. Padol v boji pri obci Rudnik (dnes Poľsko) vo veku 33 rokov a zanechal po sebe dve polosiroty. Vdova Anna zomrela v roku 1943. Pochovaná je na pitelovskom cintoríne v hrobe č. 148.²⁷

24/ Slivka Ján (*28. 2. 1896 – †3. 6. 1916)
Slúžil ako vojak (pešiak) domobrany pri Pešom pluku č. 26, druhej rote. Padol v boji pri obci Gaje Roztockie (dnes Ukrajina) vo veku 20 rokov. Strelili ho do hlavy.²⁸

25/ Štefanka Michal (*13. 9. 1885 – †15. 6. 1918)
Slúžil ako vojak (pešiak) domobrany pri Pešom pluku č. 26, deviatej rote. Padol tvárou v tvár nepriateľovi v boji pri talianskom mestečku Asiago vo veku nedožitých 33 rokov. Od 3. februára 1909 bol ženatý s Paulínou Kršňovou z Pitelovej. Zanechal po sebe minimálne jednu polosirotu.²⁹

Okrem týchto mužov položili svoje životy na bojisku tiež dvaja rodáci z Pitelovej, ktorí vo vojnových rokoch domovsky prislúchali už pod inú obec:

Kaša Ján (*11. 10. 1887 – †31. 12. 1917)
Domovské právo mal v Jastrabej. Slúžil ako vojak (pešiak) pri Pešom pluku č. 26. Od 25. januára 1909 bol ženatý s Máriou Krajčiovou. Nezvestný, napokon vyhlásený za mŕtveho a manželstvo za rozlúčené. Uznesenie Sedrie v Banskej Bystrici č. M 491/28 zo dňa 17. októbra 1928 nadobudlo právoplatnosť 24. decembra 1928 a za deň smrti, ktorý menovaný neprežil, sa ustanovil 31. december 1917.³⁰

Kollár Michal (*21. 3. 1885 – †31. 12. 1917)
Domovské právo mal v Ponikách. Slúžil ako vojak (pešiak) pri Pešom pluku č. 26. Od 30. januára 1910 bol ženatý s Máriou Pivarčiovou. Nezvestný, napokon vyhlásený za mŕtveho a manželstvo za rozlúčené. Uznesenie Sedrie v Banskej Bystrici č. M 273/27 zo dňa 16. marca 1928 nadobudlo právoplatnosť 15. apríla 1928 a za deň smrti, ktorý menovaný neprežil, sa ustanovil 31. december 1917.³¹

Každé jedno uvedené meno znamená zmarený ľudský život. S úctou spomínajme na týchto mužov, ktorí boju za cudzie záujmy obetovali doslova všetko. Česť ich pamiatke!

V prvej svetovej vojne bojovali, boli zranení alebo zajatí, resp. vstúpili do československých légií aj títo Pitelovčania:

1/ Albert Ján (*17. 5. 1888 – †neznáme)
Slúžil ako vojak (pešiak) pri Pešom pluku č. 26, šiestej rote. Zajatý.³²

2/ Barát Ján (*22. 1. 1888 – †22. 11. 1954)
Slúžil ako vojak (pešiak) pri Pešom pluku č. 26, jedenástej rote. Zajatý v Rusku.³³

3/ Barát Michal (*14. 9. 1893 – †1957)
Slúžil ako vojak (pešiak) pri Pešom pluku č. 26, jedenástej rote. Zajatý v Rusku.³⁴
V ruskom meste Tomsk sa dňa 28. októbra 1919 oženil s Kapitolínou Čížovou (*21. 10. 1890 – †1963). Manželská dvojica žila spoločne so svojou adoptívnou dcérou Máriou Siskovou (*21. 11. 1931 – †1963) v časti Záhrady, v dome s aktuálnym súpisným č. 180.

4/ Beňo Jozef (*26. 10. 1878 – †25. 10. 1934)
Slúžil ako vojak (pešiak) domobrany pri Pešom pluku č. 89, druhej rote. Ranený a zajatý v Rusku (Charkov, dnes Ukrajina).³⁵

5/ Beňo Štefan (*1896 – †neznáme)
Slúžil ako vojak (pešiak) pri Honvédskom pešom pluku č. 14, druhej náhradnej rote. Zajatý v Rusku (Charkov, dnes Ukrajina).³⁶

6/ Čabák Ján (*27. 12. 1883 – †neznáme)
Bol uznaným vojnovým invalidom a jeho neschopnosť k zárobku sa stanovila na úroveň 33,33 %. S invaliditou súviselo zranenie ľavej ruky.³⁷

7/ Čabák Michal (*7. 12. 1887 – †16. 1. 1955)
Bol uznaným vojnovým invalidom a jeho neschopnosť k zárobku sa stanovila na úroveň 25 %. S invaliditou súvisela srdečná vada a slabozrakosť pravého oka.³⁸

8/ Golian Ján (*neznáme – †začiatok 20. rokov 20. storočia)
O Jánovom výkone vojenskej služby za prvej svetovej vojny sa dozvedáme iba z výmeru vdovského a sirotského dôchodku. Ženatý bol s Máriou Hudecovou, ktorej zanechal dve polosiroty.³⁹

9/ Hanák Martin (*27. 10. 1881 – †neznáme)
Slúžil ako náhradný záložník (pešiak) pri Pešom pluku č. 26, štvrtej náhradnej rote. Zajatý v Rusku (Yelabuga, gubernia Wjatka).⁴⁰

10/ Kollár Jozef (*18. 6. 1881 – †neznáme)
Bol uznaným vojnovým invalidom a jeho neschopnosť k zárobku sa stanovila najprv na úroveň 60 % a neskôr sa znížila na 35 %. S invaliditou súvisel defekt pravého jarma, ušnica prirastená ku koži, perforovaný bubienok, slabozraké ľavé oko, entropium pravého oka a stále slzenie.⁴¹

11/ Kollár Pavol (*4. 1. 1883 – †neznáme)
Slúžil na ruskom fronte, kde bol v roku 1915 zajatý. Svoju situáciu a dopad vojny na súkromný život opísal v liste Štátnemu úradu pre vojenských poškodencov v Bratislave zo dňa 25. februára 1943:

„Podpísaný Pavol Kollár, válečný invalid, bytom v Pitelovej č. d. 107, okres Kremnica, si predkladám tú úctivú prosbu, aby Ste mne cestou milosti ráčili priznať invalidnú rentu ako válečnému invalidovi zo svetovej vojny 1914 – 1918.
Svoju žiadosť si dovoľujem odôvodniť nasledovne: narukoval som do svetovej vojny v roku 1914 a v roku 1915 na ruskom fronte som padol do ruského zajatia. Hneď, keď som padol do zajatia, som cítil silné bolenie nôh, lámku, lebo sme ešte pred zajatím prechádzali cez vody, ktoré boly studené a nachladol som silne. Nakoľko som v zajatí maródil, bol som dôležite prehliadnutý lekárom a na základe tohoto posudku bol som daný do nemocnice v Moskve. Na tieto údaje mám svedka pána Jozefa Gorňu, poštového úradníka v Prievidzi. Ako chorľavý zajatec bol som vymenený v roku 1918, kedy som sa vrátil do vlasti. Bol som v Žiline, zkadiaľ som dostal 2 mesačnú dovolenku, cez ktorú som sa tak zotavil doma, že som sa nežiadal prideliť na liečenie do nemocnice, tým menej, lebo prišiel potom štátny prevrat a tak som ostal doma, hoci som sa necítil potom už po novembri 1918 dobre. To boly také neisté časy, preto som nechcel ísť do nemocnice, radšej ma manželka doma ošetrovala.
Po roku 1918, keď bola výzva, aby sa vojenskí poškodenci hlásili, teda, aby si podávali prihlášky, som sa aj ja prihlásil na notárskom úrade našom. Práve v tom čase sa mi ale choroba natoľko zlepšila, že som mohol ísť tu a tam na šichtu, teda bol som čiastočne zárobkovo činný a preto som bol tak informovaný na notárskom úrade, že keď čiastočne robím, tak mi invalidná renta neprináleží. Nakoľko sa môj stav chorobný so dňa na deň zlepšúval, netrval som natoľko na tej rente, lebo som rád bol, že som sa dostal aspoň živý domov, preto som ani nedržal za potrebné podať prihlášku, resp. žiadať na notárskom úrade, aby mi bola vyhotovená prihláška.
Tento stav trval mi takto asi do roku 1927, kedy moja choroba ma neúprosne chytila nazad, ostal som bezmoci, vrátil sa mi ten stav, aký som mal, keď som bol v nemocnici v Moskve. Preto som sa hlásil o lekársku prehliadku a o ustálenie invalidnej renty. Táto prihláška mi bola zamietnutá ako pozde podaná.
Podávam si teraz znovu touto mojou žiadosťou tú prihlášku, aby mi cestou milosti bola invalidná renta ustálená. Som 60-ročný, úplne práceneschopný, musím mať stále ošetrenie. Doposiaľ som bol od detí vydržiavaný spolu s manželkou, zas len pre túto príčinu som si nežiadal už prv ustáliť rentu. Teraz ale sociálne postavenie detí je so dňa na deň horšie, som v beznádejnom stave, preto sa uchádzam k Vám, ráčte na mňa zhliadnuť ako na žobráka a mne almužnu dať, teda ustáliť mi invalidnú rentu.
Prosím za preminutie, že som si prihlášku od roka 1928 nepodal, že som to robil preto, že som bol ešte ako tak od detí zaopatrený. Teraz ale som s manželkou utisnutý na invalidnú rentu, lebo nie som práceschopný a túto práceschopnosť som stratil konaním vojenskej služby vo svetovej vojne, teda konaním vojenskej služby som ostal mrzákom.
Ráčte na mňa zhliadnuť, že už teraz ako úplný mrzák, ktorý potrebujem stálu opateru, nemôžem sa živiť, nemôžem byť podporovaný deťmi, lebo deti samé nemajú čo jesť, že týmto som sa ocitol v nemožnej sociálnej a existenčnej situácii.
Volám preto teraz o pomoc, lebo túto teraz už nevyhnutne a bezpochybne potrebujem. Som úplne chudobný človek, ktorý mimo slamou krytej chalupy nemám iného majetku a dôchodku vôbec nemám. Som úplným žobrákom, ktorý ale ani žobrať nemôže, lebo nemôžem riadne chodiť.
Slávny úrad pre vojenských poškodencov! Neprajte mi toho, aby som ako úplne opustený žobrák padol na ťarchu verejnosti, na ťarchu obce! Nedovoľte to, aby som ja, ktorý som túto chorobu dostal konaním vojenskej služby, musel hladom zahynúť, musel odpadnúť v nedostatku krajne potrebných finančných prostriedkov!
Ráčte ma, prosím, nechať lekársky prehliadnuť, ráčte svedkov vypočuť na tieto moje údaje a tak priaznive vyhovieť mojej tejto žiadosti a mne invalidnú rentu ustáliť a poukázať.“

Svedectvo podali pitelovský vládny komisár a obvodný notár: „Úradne potvrdzujeme správnosť tu udaných dát a navrhujeme bezpochybne priaznive vyhovieť tejto žiadosti a žiadateľovi invalidnú rentu ustáliť a poukázať, aby sa predišlo verejnému pohoršeniu, že žiadateľ ako vojenský invalid nedostáva rentu a je z tých opustených najopustenejší.“

Obvodný notár zaopatril k žiadosti aj fotografiu Pavla Kollára a pripojil dodatok: „Vzhľadom na dôvody v tejto žiadosti uvedené, vzhľadom na mimoriadne zvláštneho zreteľa hodnej okolnosti, ktorá odôvodňuje uchádzať sa o invalidnú rentu, prosím úctivo v mene obce a úradu a po stránke sociálnosti, aby bola mu invalidná renta ustálená a vyplatená. Žiadateľ je skutočne ako žobrák, ktorý nevládze ani po žobrovke chodiť a túto nemoc bezpochybne dostal následkom konania vojenčiny, preto bezpochybne je opodstatnená jeho žiadosť a žiadúce je aj z verejného hľadiska, aby dostal rentu.“⁴²

12/ Kollár Pavol (cca *1897)
Pravdepodobne syn Františka Kollára (*28. 11. 1866 – †neznáme) z pitelovskej časti Dolina. Pavol bol uznaným vojnovým invalidom a jeho neschopnosť k zárobku sa stanovila na úroveň 100 %. S invaliditou súvisela duševná choroba vyvolaná činnou vojenskou službou za prvej svetovej vojny, ktorá si napokon vyžiadala hospitalizáciu v liečebnom ústave od 17. októbra 1929 do 5. mája 1944.⁴³

13/ Kollár Štefan (*7. 11. 1898 – †10. 12. 1970)
Bol uznaným vojnovým invalidom a jeho neschopnosť k zárobku sa v jednotlivých rokoch posudzovania výsledkov lekárskych prehliadok stanovovala premenlivo na úroveň 20 až 25 %. S invaliditou súvisela srdečná vada.⁴⁴

14/ Kubík Pavol (*29. 5. 1894 – †1982)
Slúžil ako vojak (pešiak) domobrany pri Pešom pluku č. 71, druhej náhradnej rote. Zajatý v Rusku.⁴⁵

15/ Kubovský Štefan (*1. 8. 1879 – †1. 4. 1922)
Narodil sa v Jalnej a do Pitelovej sa priženil. Svojej manželke Juliane Minkovej po smrti zanechal tri polosiroty.⁴⁶

16/ Mališ Ján (*23. 5. 1882 – †1951)
Slúžil ako vojak (pešiak) domobrany pri Pešom pluku č. 26, druhej rote. Počas bojov neďaleko malého mesta Zaloszce (Zaliztsi) bol dňa 5. augusta 1916 zranený, zajatý a umiestnený v Spojenej evakuačnej nemocnici č. 10 v Moskve (Rusko). V septembri 1918 vstúpil do 1. záložného pluku československých légií v Rusku. Dosiahol hodnosť vojaka. Demobilizovaný, t. j. prepustený z légií bol 16. februára 1923.⁴⁷

Ján Mališ bol zaradený k rovnakému pešiemu pluku a do toho istého legionárskeho útvaru ako Ján Polják, ktorého spomienky na prežité udalosti počas prvej svetovej vojny vyšli knižne v roku 1933. Obaja dokonca padli do zajatia v identický deň blízko Zaloszce. Hoci zážitky Pitelovčana Jána Mališa z tohto obdobia nepoznáme, memoáre jeho spolubojovníka Jána Poljáka nám umožňujú vytvoriť si aspoň približnú predstavu, čo teoreticky mohol absolvovať na ruskom území po zajatí.
Ján Polják bol ako zajatec prevážaný transportom na rôzne miesta. V zajateckom tábore si skromne zarábal ručnou prácou na poli, zvážaním sena pre armádu či u ruského vozotajstva pri koňoch, v liehovare, pivovare a mlyne. Z tohto malého platu sa musel zaopatriť. Múku a cukor dostávali zajatci za maximálnu cenu, ostatné veci si kupovali podľa možností, no našli sa aj dobrí ľudia, ktorí im poskytovali jedlo. Jeho posledný zajatecký tábor sa nachádzal v ruskom meste Toboľsk, kam sa dostal začiatkom júna 1918. V polovici augusta prišli do tábora československí legionári. Tých, ktorých sa neprihlásili za Maďarov, vzali so sebou na loď a plavili sa do Omska. Tu 12. septembra 1918 spoločne s ďalšími približne 300 mužmi vstúpil do československých légií a zaradený bol do 10. roty 1. záložného pluku, ktorému velil major Josef Kroutil. Rota pozostávala takmer výlučne zo Slovákov a jej veliteľom bol poručík Kaňa. Neskôr slúžil pri druhej muničnej divízii, ktorá na jar 1919 opustila Ural a ochraňovala časť Transsibírskej magistrály. Do Československej republiky odchádzal Ján Polják loďou z Vladivostoku v máji 1920. Spoločne s ostatnými sa plavil okolo Číny, Singapuru, ostrova Cejlón v Indickom oceáne (Srí Lanka), cez Červené more, Suezský prieplav, Stredozemné more do Terstu. Ďalej pokračovali vlakom cez Taliansko, Juhosláviu, Rakúsko a napokon z Viedne do mesta Břeclav.⁴⁸

17/ Mališ Martin (*10. 10. 1889 – †12. 6. 1954)
Slúžil ako vojak (pešiak) pri Honvédskom pešom pluku č. 14, na štábe druhého práporu. Zranený a zajatý v Rusku (nemocnica vo Vladimíre).⁴⁹

18/ Mališ Martin (*8. 3. 1896 – †neznáme)
Slúžil ako vojak (pešiak) pri Pešom pluku č. 26, druhej rote. Zajatý v Rusku. Po vojne žil so svojou rodinou v Pitelovej.⁵⁰

19/ Mališ Michal (*1. 1. 1885 – †neznáme)
Slúžil ako vojak (pešiak) pri Honvédskom pešom pluku č. 14, prvej rote. Zajatý v Rusku (Sterlitamak, Ufská gubernia). Vojnu prežil a v roku 1923 sa druhýkrát oženil.⁵¹

20/ Minka Štefan (*17. 3. 1883 – †8. 2. 1971)
Slúžil pri Honvédskom pešom pluku č. 14, druhej náhradnej rote. Zajatý v Rusku (Sarapul).⁵²

21/ Moštenický Ondrej (*12. 1. 1893 – †neznáme)
Bol uznaným vojnovým invalidom a jeho neschopnosť k zárobku sa stanovila na úroveň 20 %. S invaliditou súvisela kompenzovaná srdečná vada.⁵³

22/ Najšel Štefan (*2. 1. 1893 – †30. 3. 1945)
Slúžil ako vojak (pešiak) pri Pešom pluku č. 26, treťom guľometnom oddiele, hospitalizovaný z dôvodu choroby (Inzersdorf pri Viedni).⁵⁴

23/ Nemec Ján (*21. 1. 1896 – †neznáme)
Slúžil ako vojak (pešiak) pri Pešom pluku č. 26, druhej rote. Zranený.⁵⁵

24/ Nemec Martin (*11. 11. 1893 – †neznáme)
Slúžil ako vojak (pešiak) pri Pešom pluku č. 26, štrnástej rote. Ranený.
Slúžil ako vojak (pešiak) pri Pešom pluku č. 26, druhej rote. Zajatý (výmenou sa vrátil ako vojnový veterán).⁵⁶

25/ Páchnik František (*6. 10. 1894 – †7. 3. 1975)
Bol uznaným vojnovým invalidom a jeho neschopnosť k zárobku sa stanovila na úroveň 25 %. S invaliditou súviselo zranenie ľavého členkového kĺbu.⁵⁷

26/ Páchnik František (*10. 12. 1895 – †26. 12. 1945)
Slúžil ako vojak (pešiak) domobrany pri Pešom pluku č. 89, druhej náhradnej rote. Zajatý v Rusku (Slavjanoserbsk; v súčasnosti Ukrajina).⁵⁸

27/ Páchnik Vincent (*24. 9. 1891 – †10. 4. 1970)
Slúžil ako vojak (pešiak) pri Domobraneckom pešom pluku č. 19, tretej rote. Ranený.⁵⁹

28/ Pevný Ignác (*1872 – †neznáme)
Slúžil ako vojak (pešiak) pri Pešom pluku č. 26. Zajatý (vrátil sa výmenou). Bol lesným hájnikom na majetku panstva Banskobystrického biskupstva v Pitelovej. Bol uznaným vojnovým invalidom a jeho neschopnosť k zárobku sa stanovila na úroveň 25 %.⁶⁰

29/ Piatrik Ján (*17. 7. 1882 – †22. 1. 1946)
Slúžil ako vojak (pešiak) pri Honvédskom pešom pluku č. 14, prvej náhradnej rote. Zranený a zajatý v Rusku (Jelec, Orelská gubernia).⁶¹

30/ Piatrik Jozef (*19. 9. 1888 – †29. 5. 1973)
Slúžil ako náhradný záložník (pešiak) pri Honvédskom pešom pluku č. 14, piatej rote. Zajatý v Rusku (Tomsk).⁶²

31/ Piatrik Michal (*17. 9. 1890 – †26. 1. 1957)
Slúžil ako vojak (pešiak) pri Pešom pluku č. 26, jedenástej rote. Zajatý v Rusku.⁶³

32/ Prachor Florián (*1893)
Slúžil ako vojak (pešiak) domobrany pri Pešom pluku č. 26, siedmej rote. Zajatý.⁶⁴

33/ Sklenka Ignác (*22. 3. 1880 – †neznáme)
Slúžil ako vojak (pešiak) pri Domobraneckom pešom pluku č. 14, šiestej rote. Zranený a zajatý v Rusku (nemocnica vo Vladimíre).⁶⁵

34/ Sklenka Ján (*26. 6. 1878 – †neznáme)
Slúžil pri Honvédskom pešom pluku č. 14. Zajatý v Rusku.⁶⁶

35/ Sklenka Ján (*16. 4. 1890 – †neznáme)
Slúžil ako vojak domobrany (pešiak) pri Pešom pluku č. 26, siedmej rote. Ranený.
Slúžil ako vojak domobrany (pešiak) pri Pešom pluku č. 26, deviatej rote. Zajatý v Rusku.
Bol uznaným vojnovým invalidom a jeho neschopnosť k zárobku sa stanovila na úroveň 25 %. S invaliditou súviselo strelné zranenie dvoch prstov na ľavej ruke.⁶⁷

36/ Sklenka Štefan (*19. 12. 1880 – †neznáme)
Slúžil ako vojak (pešiak) pri Honvédskom pešom pluku č. 14, prvej náhradnej rote. Zajatý v Rusku (Shkotovo, Prímorský kraj).⁶⁸

37/ Slašťan Michal (*3. 9. 1878 – †24. 10. 1950)
Slúžil ako vojak (pešiak) pri Honvédskom pešom pluku č. 14, prvej rote. Hospitalizovaný z dôvodu podozrenia na dyzentériu. Nemocnica – Schwarzenbergkaserne vo Viedni.⁶⁹

38/ Štefanka Michal (*24. 7. 1883 – †1959)
Slúžil ako vojak (pešiak) pri Pešom pluku č. 26, prvej rote. Ranený. Bol uznaným vojnovým invalidom a jeho neschopnosť k zárobku sa stanovila na úroveň 60 %. S invaliditou súvisela úplná stuhnutosť pravého ramenného kĺbu.⁷⁰

39/ Víťazka Juraj (*2. 4. 1884 – †neznáme)
Slúžil ako vojak (pešiak) pri Pešom pluku č. 26, tretej rote. Hospitalizovaný z dôvodu strelného poranenia v ľavom predlaktí (Užhorod, dnes Ukrajina).⁷¹

40/ Víťazka Michal (*11. 2. 1888 – †neznáme)
Slúžil ako náhradný záložník (pešiak) pri Pešom pluku č. 26, tretej rote. Zajatý v Rusku (Nizhneudinsk, Irkutská gubernia).⁷²

[1] Jančo, M.: 725 rokov obce Pitelová. Pitelová: Miestny národný výbor Pitelová, 1989, s. 11.

[2] Bornemisza, J.: Kremnica, Nová Baňa a ich okolie. Kremnica: Učiteľstvo školského inšpektorátu kremnického, 1933, s. 150.

[3] Štátny archív v Banskej Bystrici, fond Krajský súd v Banskej Bystrici /1770/ 1872 – 1986, spis o vyhlásení za mŕtveho č. M 941/26.
Štátny archív v Banskej Bystrici, pracovisko Archív Kremnica, fond Obvodné notárske úrady z obvodu Okresného úradu v Kremnici /1868/ 1888 – 1950, Obvodný notársky úrad v Trnavej Hore /1868/ 1888 – 1950, inv. č. 148, ročník 1937, šk. č. 6.
Vojenský historický ústav, Vojenský historický archív Bratislava, Zbierka vojenských matrík, honvédske a honvédsko-husárske pešie pluky, Z+I, R 18, fol. 73.

[4] Drobňák, M.: Smutný osud dôstojníkov trenčianskeho 15. honvédskeho pechotného pluku v bitke pri Jangrote. [Online]. Dostupné na: http://www.kvhbeskydy.sk/smutny-osud-dostojnikov-trencianskeho-15-honvedskeho-pechotneho-pluku-v-bitke-pri-jangrote/, 9. februára 2015.
Šimkulič, J.: Kubínska zvonica v jangrotskom cintoríne. [Online]. Dostupné na: https://magazin.panobcan.sk/kubinska-zvonica-v-jangrotskom-cintorine/, 20. augusta 2018.
Vojenský historický ústav, Vojenský historický archív Bratislava, Zbierka vojenských matrík, honvédske a honvédsko-husárske pešie pluky, Z+I, R 7, fol. 99.

[5] Vojenský historický ústav, Vojenský historický archív Bratislava, Zbierka vojenských matrík, honvédske a honvédsko-husárske pešie pluky, Z+I, R 7, fol. 239.
Zoznam strát vydaný 23. septembra 1915, výtlačok č. 272, s. 10.

[6] Vojenský historický ústav, Vojenský historický archív Bratislava, Zbierka vojenských matrík, Čs. peší pluk 26 (býv. c. a k. peší pluk 26), Z+I, R 326, fol. 50.
Zoznam strát vydaný 31. decembra 1915, výtlačok č. 347, s. 12.

[7] Štátny archív v Banskej Bystrici, fond Krajský súd v Banskej Bystrici /1770/ 1872 – 1986, spis o vyhlásení za mŕtveho č. M 942/26.
Štátny archív v Banskej Bystrici, pracovisko Archív Kremnica, fond Obvodné notárske úrady z obvodu Okresného úradu v Kremnici /1868/ 1888 – 1950, Obvodný notársky úrad v Trnavej Hore /1868/ 1888 – 1950, inv. č. 148, ročník 1937, šk. č. 6.
Vojenský historický ústav, Vojenský historický archív Bratislava, Zbierka vojenských matrík, Čs. peší pluk 26 (býv. c. a k. peší pluk 26), Z+I, R 329, fol. 189.

[8] List bol prepísaný v pôvodnom znení s ponechaním nárečových prvkov, do hranatých zátvoriek boli doplnené iba chýbajúce písmená.

[9] Štátny archív v Banskej Bystrici, fond Krajský súd v Banskej Bystrici /1770/ 1872 – 1986, spis o vyhlásení za mŕtveho č. M 1179/26.
Vojenský historický ústav, Vojenský historický archív Bratislava, Zbierka vojenských matrík, honvédske a honvédsko-husárske pešie pluky, Z+I, R 18, fol. 96.

[10] Vojenský historický ústav, Vojenský historický archív Bratislava, Zbierka vojenských matrík, Čs. peší pluk 26 (býv. c. a k. peší pluk 26), Z+I, R 329, fol. 7.

[11] Štátny archív v Banskej Bystrici, pracovisko Archív Kremnica, fond Obvodné notárske úrady z obvodu Okresného úradu v Kremnici /1868/ 1888 – 1950, Obvodný notársky úrad v Trnavej Hore /1868/ 1888 – 1950, inv. č. 148, ročník 1937, šk. č. 6.
Vojenský historický ústav, Vojenský historický archív Bratislava, Zbierka vojenských matrík, Čs. peší pluk 26 (býv. c. a k. peší pluk 26), Z+I, R 328, fol. 202.

[12] Vojenský historický ústav, Vojenský historický archív Bratislava, Zbierka vojenských matrík, Čs. peší pluk 26 (býv. c. a k. peší pluk 26), Z+I, R 326, fol. 66.

[13] Štátny archív v Banskej Bystrici, fond Krajský súd v Banskej Bystrici /1770/ 1872 – 1986, spis o vyhlásení za mŕtveho č. M 563/28.
Štátny archív v Banskej Bystrici, pracovisko Archív Kremnica, fond Obvodné notárske úrady z obvodu Okresného úradu v Kremnici /1868/ 1888 – 1950, Obvodný notársky úrad v Trnavej Hore /1868/ 1888 – 1950, inv. č. 148, ročník 1937, šk. č. 6.
Vojenský historický ústav, Vojenský historický archív Bratislava, Zbierka vojenských matrík, honvédske a honvédsko-husárske pešie pluky, Z+I, R 20, fol. 82.
Zoznam strát vydaný 27. januára 1917, výtlačok č. 517, s. 23.

[14] Štátny archív v Banskej Bystrici, pracovisko Archív Kremnica, fond Obvodné notárske úrady z obvodu Okresného úradu v Kremnici /1868/ 1888 – 1950, Obvodný notársky úrad v Trnavej Hore /1868/ 1888 – 1950, inv. č. 148, ročník 1937, šk. č. 6.
Vojenský historický ústav, Vojenský historický archív Bratislava, Zbierka vojenských matrík, Čs. peší pluk 26 (býv. c. a k. peší pluk 26), Z+I, R 328, fol. 129.
Zoznam strát vydaný 5. augusta 1915, výtlačok č. 229, s. 20.

[15] Štátny archív v Banskej Bystrici, fond Krajský súd v Banskej Bystrici /1770/ 1872 – 1986, spis o vyhlásení za mŕtveho č. M 949/26.
Vojenský historický ústav, Vojenský historický archív Bratislava, Zbierka vojenských matrík, honvédske a honvédsko-husárske pešie pluky, Z+I, R 18, fol. 72.

[16] Štátny archív v Banskej Bystrici, pracovisko Archív Kremnica, fond Obvodné notárske úrady z obvodu Okresného úradu v Kremnici /1868/ 1888 – 1950, Obvodný notársky úrad v Trnavej Hore /1868/ 1888 – 1950, inv. č. 148, ročník 1937, šk. č. 6.

[17] Slovenské noviny, roč. XXXII., č. 55, piatok 9. marca 1917, s. 3.
Zoznam strát vydaný 16. augusta 1916, výtlačok č. 452, s. 31.

[18] Vojenský historický ústav, Vojenský historický archív Bratislava, Zbierka vojenských matrík, Čs. peší pluk 26 (býv. c. a k. peší pluk 26), Z+I, R 329, fol. 6.

[19] Štátny archív v Banskej Bystrici, fond Krajský súd v Banskej Bystrici /1770/ 1872 – 1986, spis o vyhlásení za mŕtveho č. M 947/26.
Štátny archív v Banskej Bystrici, pracovisko Archív Kremnica, fond Obvodné notárske úrady z obvodu Okresného úradu v Kremnici /1868/ 1888 – 1950, Obvodný notársky úrad v Trnavej Hore /1868/ 1888 – 1950: inv. č. 148, ročník 1937, šk. č. 6; inv. č. 155, ročník 1944, šk. č. 14.
Vojenský historický ústav, Vojenský historický archív Bratislava, Zbierka vojenských matrík, Čs. peší pluk 26 (býv. c. a k. peší pluk 26), Z+I, R 329, fol. 210.

[20] Priezvisko Bevelaqua býva v záznamoch uvádzané aj vo forme Bevilaqua.

[21] Štátny archív v Banskej Bystrici, pracovisko Archív Kremnica, fond Obvodné notárske úrady z obvodu Okresného úradu v Kremnici /1868/ 1888 – 1950, Obvodný notársky úrad v Trnavej Hore /1868/ 1888 – 1950, inv. č. 148, ročník 1937, šk. č. 6.
Vojenský historický ústav, Vojenský historický archív Bratislava, Zbierka vojenských matrík, Čs. peší pluk 26 (býv. c. a k. peší pluk 26), Z+I, R 326, fol. 11.

[22] Zoznam strát vydaný 19. decembra 1914, výtlačok č. 82, s. 21.

[23] Štátny archív v Banskej Bystrici, fond Krajský súd v Banskej Bystrici /1770/ 1872 – 1986, spis o vyhlásení za mŕtveho č. M 948/26.
Štátny archív v Banskej Bystrici, pracovisko Archív Kremnica, fond Obvodné notárske úrady z obvodu Okresného úradu v Kremnici /1868/ 1888 – 1950, Obvodný notársky úrad v Trnavej Hore /1868/ 1888 – 1950, inv. č. 148, ročník 1937, šk. č. 6.
Vojenský historický ústav, Vojenský historický archív Bratislava, Zbierka vojenských matrík, honvédske a honvédsko-husárske pešie pluky, Z+I, R 18, fol. 72.

[24] Štátny archív v Banskej Bystrici, pracovisko Archív Kremnica, fond Obvodné notárske úrady z obvodu Okresného úradu v Kremnici /1868/ 1888 – 1950, Obvodný notársky úrad v Trnavej Hore /1868/ 1888 – 1950, inv. č. 148, ročník 1937, šk. č. 6.
Zoznam strát vydaný 25. júna 1918, výtlačok č. 682, s. 39.

[25] Vojenský historický ústav, Vojenský historický archív Bratislava, Zbierka vojenských matrík, Čs. peší pluk 26 (býv. c. a k. peší pluk 26), Z+I, R 329, fol. 92.

[26] Štátny archív v Banskej Bystrici, pracovisko Archív Kremnica, fond Obvodné notárske úrady z obvodu Okresného úradu v Kremnici /1868/ 1888 – 1950, Obvodný notársky úrad v Trnavej Hore /1868/ 1888 – 1950, inv. č. 148, ročník 1937, šk. č. 6.
Vojenský historický ústav, Vojenský historický archív Bratislava, Zbierka vojenských matrík, Čs. peší pluk 26 (býv. c. a k. peší pluk 26), Z+I, R 325, fol. 75.
Zoznam strát vydaný 25. mája 1916, výtlačok č. 424, s. 57.

[27] Štátny archív v Banskej Bystrici, pracovisko Archív Kremnica, fond Obvodné notárske úrady z obvodu Okresného úradu v Kremnici /1868/ 1888 – 1950, Obvodný notársky úrad v Trnavej Hore /1868/ 1888 – 1950, inv. č. 148, ročník 1937, šk. č. 6.
Vojenský historický ústav, Vojenský historický archív Bratislava, Zbierka vojenských matrík, honvédske a honvédsko-husárske pešie pluky, Z+I, R 9, fol. 108.

[28] Vojenský historický ústav, Vojenský historický archív Bratislava, Zbierka vojenských matrík, Čs. peší pluk 26 (býv. c. a k. peší pluk 26), Z+I, R 328, fol. 136.
Zoznam strát vydaný 23. decembra 1915, výtlačok č. 341, s. 43.

[29] Štátny archív v Banskej Bystrici, pracovisko Archív Kremnica, fond Obvodné notárske úrady z obvodu Okresného úradu v Kremnici /1868/ 1888 – 1950, Obvodný notársky úrad v Trnavej Hore /1868/ 1888 – 1950, inv. č. 148, ročník 1937, šk. č. 6.
Vojenský historický ústav, Vojenský historický archív Bratislava, Zbierka vojenských matrík, Čs. peší pluk 26 (býv. c. a k. peší pluk 26), Z+I, R 327, fol. 167.
Zoznam strát vydaný 14. februára 1919, výtlačok č. 709, s. 57.

[30] Štátny archív v Banskej Bystrici, fond Krajský súd v Banskej Bystrici /1770/ 1872 – 1986, spis o vyhlásení za mŕtveho č. M 491/28.
Vojenský historický ústav, Vojenský historický archív Bratislava, Zbierka vojenských matrík, Čs. peší pluk 26 (býv. c. a k. peší pluk 26), Z+I, R 330, fol. 33.

[31] Štátny archív v Banskej Bystrici, fond Krajský súd v Banskej Bystrici /1770/ 1872 – 1986, spis o vyhlásení za mŕtveho č. M 273/27.
Vojenský historický ústav, Vojenský historický archív Bratislava, Zbierka vojenských matrík, Čs. peší pluk 26 (býv. c. a k. peší pluk 26), Z+I, R 329, fol. 207.

[32] Zoznam strát vydaný 12. novembra 1915, výtlačok č. 313, s. 5.

[33] Zoznam strát vydaný 26. apríla 1916, výtlačok č. 412, s. 5.

[34] Zoznam strát vydaný 26. apríla 1916, výtlačok č. 412, s. 5.

[35] Zoznam strát vydaný 9. septembra 1915, výtlačok č. 262, s. 7.
Zoznam strát vydaný 27. júna 1916, výtlačok č. 435, s. 6.

[36] Zoznam strát vydaný 18. mája 1917, výtlačok č. 575, s. 7.

[37] Štátny archív v Banskej Bystrici, pracovisko Archív Kremnica, fond Obvodné notárske úrady z obvodu Okresného úradu v Kremnici /1868/ 1888 – 1950, Obvodný notársky úrad v Trnavej Hore /1868/ 1888 – 1950, inv. č. 148, ročník 1937, šk. č. 6.

[38] Štátny archív v Banskej Bystrici, pracovisko Archív Kremnica, fond Obvodné notárske úrady z obvodu Okresného úradu v Kremnici /1868/ 1888 – 1950, Obvodný notársky úrad v Trnavej Hore /1868/ 1888 – 1950, inv. č. 148, ročník 1937, šk. č. 6.

[39] Štátny archív v Banskej Bystrici, pracovisko Archív Kremnica, fond Obvodné notárske úrady z obvodu Okresného úradu v Kremnici /1868/ 1888 – 1950, Obvodný notársky úrad v Trnavej Hore /1868/ 1888 – 1950, inv. č. 148, ročník 1937, šk. č. 6.

[40] Zoznam strát vydaný 25. mája 1917, výtlačok č. 580, s. 30.

[41] Štátny archív v Banskej Bystrici, pracovisko Archív Kremnica, fond Obvodné notárske úrady z obvodu Okresného úradu v Kremnici /1868/ 1888 – 1950, Obvodný notársky úrad v Trnavej Hore /1868/ 1888 – 1950, inv. č. 148, ročník 1937, šk. č. 6.

[42] Štátny archív v Banskej Bystrici, pracovisko Archív Kremnica, fond Obvodné notárske úrady z obvodu Okresného úradu v Kremnici /1868/ 1888 – 1950, Obvodný notársky úrad v Trnavej Hore /1868/ 1888 – 1950, inv. č. 154, ročník 1943, šk. č. 12.

[43] Štátny archív v Banskej Bystrici, pracovisko Archív Kremnica, fond Obvodné notárske úrady z obvodu Okresného úradu v Kremnici /1868/ 1888 – 1950, Obvodný notársky úrad v Trnavej Hore /1868/ 1888 – 1950: inv. č. 148, ročník 1937, šk. č. 6; inv. č. 155, ročník 1944, šk. č. 15.

[44] Štátny archív v Banskej Bystrici, pracovisko Archív Kremnica, fond Obvodné notárske úrady z obvodu Okresného úradu v Kremnici /1868/ 1888 – 1950, Obvodný notársky úrad v Trnavej Hore /1868/ 1888 – 1950, inv. č. 148, ročník 1937, šk. č. 6.

[45] Zoznam strát vydaný 1. februára 1916, výtlačok č. 368, s. 26.

[46] Štátny archív v Banskej Bystrici, pracovisko Archív Kremnica, fond Obvodné notárske úrady z obvodu Okresného úradu v Kremnici /1868/ 1888 – 1950, Obvodný notársky úrad v Trnavej Hore /1868/ 1888 – 1950, inv. č. 148, ročník 1937, šk. č. 6.

[47] Vojenský ústredný archív v Prahe, Databáza legionárov. [Online]. Dostupné na: https://www.vuapraha.cz/legionari/65938.
Zoznam strát vydaný 10. októbra 1917, výtlačok č. 615, s. 28.

[48] Písecký, F.: Hej, Slováci! Hrsť rozpomienok slovenských legionárov. Bratislava: Štátne nakladateľstvo, 1933, s. 51 – 60.

[49] Zoznam strát vydaný 22. marca 1915, výtlačok č. 146, s. 27.

[50] Zoznam strát vydaný 5. júna 1917, výtlačok č. 585, s. 37.

[51] Zoznam strát vydaný 19. augusta 1916, výtlačok č. 454, s. 35.

[52] Zoznam strát vydaný 5. apríla 1916, výtlačok č. 404, s. 34.

[53] Štátny archív v Banskej Bystrici, pracovisko Archív Kremnica, fond Obvodné notárske úrady z obvodu Okresného úradu v Kremnici /1868/ 1888 – 1950, Obvodný notársky úrad v Trnavej Hore /1868/ 1888 – 1950, inv. č. 148, ročník 1937, šk. č. 6.

[54] Správy o ranených a chorých vydané 6. apríla 1915, výtlačok č. 365, s. 34.

[55] Zoznam strát vydaný 31. decembra 1915, výtlačok č. 347, s. 35.

[56] Zoznam strát vydaný 18. februára 1915, výtlačok č. 129, s. 29.
Zoznam strát vydaný 19. apríla 1918, výtlačok č. 668, s. 47.

[57] Štátny archív v Banskej Bystrici, pracovisko Archív Kremnica, fond Obvodné notárske úrady z obvodu Okresného úradu v Kremnici /1868/ 1888 – 1950, Obvodný notársky úrad v Trnavej Hore /1868/ 1888 – 1950, inv. č. 148, ročník 1937, šk. č. 6.

[58] Zoznam strát vydaný 12. januára 1917, výtlačok č. 512, s. 38.

[59] Zoznam strát vydaný 26. apríla 1917, výtlačok č. 561, s. 44.

[60] Štátny archív v Banskej Bystrici, pracovisko Archív Kremnica, fond Obvodné notárske úrady z obvodu Okresného úradu v Kremnici /1868/ 1888 – 1950, Obvodný notársky úrad v Trnavej Hore /1868/ 1888 – 1950, inv. č. 148, ročník 1937, šk. č. 6.
Zoznam strát vydaný 10. júna 1918, výtlačok č. 679, s. 43.

[61] Zoznam strát vydaný 15. februára 1916, výtlačok č. 376, s. 37.

[62] Zoznam strát vydaný 11. júna 1915, výtlačok č. 192, s. 38.

[63] Slovenské ľudové noviny, roč. VII., č. 25, piatok 16. júna 1916, s. 4.
Zoznam strát vydaný 26. apríla 1916, výtlačok č. 412, s. 47.

[64] Zoznam strát vydaný 20. júla 1915, výtlačok č. 215, s. 37.

[65] Zoznam strát vydaný 22. marca 1915, výtlačok č. 146, s. 41.

[66] Zoznam strát vydaný 3. novembra 1917, výtlačok č. 624, s. 51.

[67] Štátny archív v Banskej Bystrici, pracovisko Archív Kremnica, fond Obvodné notárske úrady z obvodu Okresného úradu v Kremnici /1868/ 1888 – 1950, Obvodný notársky úrad v Trnavej Hore /1868/ 1888 – 1950, inv. č. 148, ročník 1937, šk. č. 6.
Zoznam strát vydaný 7. januára 1916, výtlačok č. 351, s. 49.
Zoznam strát vydaný 7. februára 1917, výtlačok č. 522, s. 55.

[68] Zoznam strát vydaný 1. júla 1916, výtlačok č. 436, s. 52.

[69] Správy o ranených a chorých vydané 15. decembra 1914, výtlačok č. 147, s. 50.

[70] Štátny archív v Banskej Bystrici, pracovisko Archív Kremnica, fond Obvodné notárske úrady z obvodu Okresného úradu v Kremnici /1868/ 1888 – 1950, Obvodný notársky úrad v Trnavej Hore /1868/ 1888 – 1950, inv. č. 148, ročník 1937, šk. č. 6.
Zoznam strát vydaný 12. decembra 1914, výtlačok č. 78, s. 31.

[71] Správy o ranených a chorých vydané 3. apríla 1915, výtlačok č. 363, s. 49.

[72] Zoznam strát vydaný 23. júla 1915, výtlačok č. 218, s. 42.