Pitelová na historických mapách

Zaujímavý a veľmi cenný materiál k poznaniu dejín Pitelovej nám ponúkajú kartografické pramene. V tomto prípade sa jedná predovšetkým o staré mapy zachytávajúce polohu obce. Najstaršie historické mapy veľkých mierok z územia Slovenska boli vytvorené v prvej polovici 18. storočia banskými zememeračmi. Zobrazovali prevažne okolie banských miest: Banskú Štiavnicu, Kremnicu, Banskú Bystricu, Ľubietovú. Na ich spracovaní sa významnou mierou podieľal Samuel Mikovíni, ktorý tiež zostavil mapy uhorských stolíc stredných mierok (približne v mierke 1 : 150 000). Hoci v prípade Mikovíniho máp uhorských stolíc nemožno hovoriť o presnom polohopise (hlavne v podhorských a horských oblastiach),1 pravidelnom klade mapových listov, jednotnej mierke či jednoznačnom značkovom kľúči,2 jeho mapy znamenali kvalitatívny prelom a tvorili jeden zo základov uhorskej vedeckej kartografie.

V 18. storočí, i napriek značnému pokroku, naďalej chýbali detailné mapy veľkých mierok kompletne pokrývajúce územie Rakúsko-Uhorska. Celoplošné mapovanie bolo podriadené vojenským cieľom, ktorým mali slúžiť presné a podrobné mapy so zakreslením členitosti terénu, vodopisom, cestnou sieťou a zobrazením všetkých významných objektov v krajine.3 Prvé vojenské mapovanie (tzv. Jozefské) prebiehalo na území Slovenska počas rokov 1769 – 1784. Nemalo ešte pevné geodetické základy, keďže išlo o rukopisné mapy zostavované metódou „à la vue“, pri ktorej sa pohyboval topograf spravidla na koni a vzdialenosti sa zisťovali krokovaním. Bez ohľadu na to predstavuje Jozefské mapovanie jeden z najvýznamnejších prameňov historickej geografie. Vzniknuté nedostatky a chyby sa pokúsilo odstrániť druhé vojenské mapovanie (tzv. Františkovo). Na strednom a južnom Slovensku sa realizovalo v rokoch 1837 – 1858. Skutočne kvalitné geodetické základy malo až tretie vojenské mapovanie. Územie Slovenska sa mapovalo v rozpätí rokov 1875 – 1884. Do súčasnosti sa však zachovali iba čiernobiele kópie, ktorých čitateľnosť a prehľadnosť znižuje nevhodná kombinácia výškových šráf s vrstevnicami.4

Detailnejšie informácie poskytujú katastrálne mapy z druhej polovice 19. storočia. Prinášajú poznatky nielen o obci ako celku (napr. miesto najväčšej koncentrácie obydlí, číslovanie domov, stavebný materiál, spôsob využitia pozemkov, cestná sieť), ale aj genealogické údaje na úrovni jednotlivca (napr. umiestnenie domu predkov v obci a porovnanie jeho polohy s aktuálnou katastrálnou mapou, osobné vlastníctvo predkov, bydlisko snúbencov ako podnet k sobášu – ak boli susedmi, dali sa pozemky sceliť). 

Nespornou výhodou historickej ortofotomapy Slovenska, vytvorenej spracovaním čiernobielych leteckých snímok z obdobia 40. a 50. rokov 20. storočia, je fakt, že zachytáva stav územia Pitelovej pred výraznými krajinnými premenami v dôsledku kolektivizácie poľnohospodárstva. Zástavba dediny vtedy ešte nebola rozvinutá do dnešnej podoby.  

Priestorové údaje zo súčasnosti umožňuje elektronicky sledovať aplikácia Mapový klient ZBGIS, ktorá poskytuje informácie z rezortu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Mapového klienta tvorí šesť základných okruhov: základná mapa, kataster nehnuteľností, terén, geodetické základy, archív a geografické názvoslovie (online). Mapová služba spoločnosti Google ponúka posúvateľné mapy, satelitné snímky a snímky Street View (online). Obraz o presnom rozmiestnení jednotlivých častí a lokalít v katastrálnom území obce sprostredkováva technická správa (strana č. 2) vypracovaná v rámci projektu pozemkových úprav (PDF).

Mapové diela sú dôležitým zdrojom informácií. Charakterizujú ráz krajiny, mieru jej osídlenia a využívania v istom čase. Porovnaním viacerých máp z rôznych časových období možno odsledovať vývoj krajiny, na ktorý mali dopad historické udalosti, rozvoj priemyslu, zmeny politických, hospodárskych a vlastníckych pomerov.

 


[1] Boltižiar, M. – Olah, B. – Petrovič, F.: Historické mapy – zdroj dát pri štúdiu krajiny a jej zmien. In: Životné prostredie, roč. 47, 2013, č. 1, s. 8 – 9.

[2] Zeman, M.: Staré mapové diela na Slovensku a ich publikovanie na internete. In: Kartografické listy, roč. 20, 2012, č. 1, s. 56.

[3] Machajdíková, E. – Ragačová, J.: Slovensko na mapách v 16. – 20. storočí. In: Kartografické listy, roč. 13, 2005, č. 1, s. 87.

[4] Zeman, M.: Staré mapové diela na Slovensku a ich publikovanie na internete. In: Kartografické listy, roč. 20, 2012, č. 1, s. 56.