Katastrálne mapovanie

Prvý úradný súpis pôdy určený cielene na daňové účely bol v Uhorsku (vrátane Slovenska) vykonaný na základe zákonného článku XXXVI z roku 1647. V tom čase prebiehal na území Čiech súpis rustikálnej pôdy, t. j. pôdy, ktorú obrábali poddaní vo svojej réžii podľa urbárskeho práva, nazvaný po jeho dobudovaní v roku 1654 prvá berná rula (daňová rula). Súpis mal mnohé nedostatky, a tak došlo k prešetreniu držby pôdy. Výsledný rustikálny kataster sa pomenoval druhá berná rula (1684). V roku 1706 sa v Čechách začal vykonávať nový súpis pôdy, ktorému okrem poddanskej pôdy podliehala aj panská – dominikálna pôda. Podľa tohto vzoru nariadila Mária Terézia v roku 1744 zrealizovať obdobný súpis pôdy i na ostatnom území monarchie, no pre odpor vrchnosti sa mapovanie ani zdanenie dominikálnej pôdy nevykonalo. Po dokončení súpisu sa tento nazval tretia berná rula, resp. prvý tereziánsky rustikálny kataster (1748). Následne pokračovali práce na úprave rustikálneho katastra a založení dominikálneho katastra, ktoré boli ukončené v roku 1756. Vydala sa štvrtá berná rula alebo druhý tereziánsky rustikálny kataster. Súpis dominikálnej pôdy sa oddelil od rustikálneho katastra a označil názvom Exaequatorium dominicale – panské vyrovnanie.

Všetky vymenované daňové systémy tvorili len súpisy a iné písomné dokumenty, výnimočne grafické náčrtky, ale vôbec nie mapy. Až Jozef II. patentom z roku 1785 nariadil vymeriavanie a zobrazenie všetkých dominikálnych i rustikálnych úrodných pozemkov a ostatných skutočností terénnych realít. Cieľom bolo zaviesť jednotný daňový systém. Vypracovaný kataster sa nazýva jozefínsky kataster (1789) a popri súpisoch, oceneniach, daňových výťažkoch a ostatných písomnostiach obsahuje aj polohopisné náčrty, ktoré možno považovať za predchodcov neskorších katastrálnych máp. Leopold II., nástupca Jozefa II., na nátlak šľachty predmetný kataster v roku 1791 zrušil a zaviedol opäť tereziánsky kataster. Väčšinu spracovaných mapových listov zničili. Keďže vláda mala záujem, aby dostávala dane i z pôvodne zatajovanej pôdy, zaviedla kataster, v ktorom prevzala správne výmery z jozefínskeho katastra a ponechala šľachte výhody z ocenenia exaequatória. Nový kataster založený v roku 1792 sa označil ako tereziánsko-jozefínsky kataster a platil až do roku 1860, keď vstúpil do platnosti stabilný kataster.

Vybudovanie stabilného katastra nariadil cisár František I. patentom o pozemkovej dani zo dňa 23. decembra 1817. Pre veľký odpor uhorskej šľachty, ako aj nedostatok odborníkov sa na území Uhorska realizoval až po roku 1849. Základom stabilného katastra boli katastrálne mapy, ktoré nemali slúžiť len potrebám zdaňovania, ale tiež potrebám verejnej správy, technickým potrebám a tvorbe prehľadných máp menších mierok. Pôvodný zámer bol dobudovať pozemkový (stabilný) kataster do roku 1869, čo sa nepodarilo. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní (1867), keď Uhorsko znovu získalo samostatnosť, sa vplyvom odchodu odborníkov z rakúskej časti monarchie práce pozastavili. Pokračovalo sa až po roku 1875. Definitívny kataster bol vytvorený koncom roka 1886. Tento sa ďalej vylepšoval, uskutočnila sa aj revízia katastra a prešlo sa zo siahovej miery na metrickú.1

Pôvodná katastrálna mapa obce Pitelová, zostavená v rámci opísaných historických udalostí, pochádza z roku 1860. Ide o kolorovanú polohopisnú mapu v siahovej mierke 1 : 40 (v prevode na metrickú mierku 1 : 2 880). Uložená je v Ústrednom archíve geodézie a kartografie, organizačne začlenenom do správy Geodetického a kartografického ústavu Bratislava. Pozemky sú na nej zobrazené svojimi hranicami, označené parcelnými číslami a značkami druhov pozemkov. Zamerané sú hranice katastrálneho územia obce, cesty a vodné toky (Ihráčsky potok, rieka Hron). Mapa je vybavená popisom názvov sídelných a nesídelných lokalít. Stavby sú zakreslené ich obvodom. Červenou farbou sa kolorujú nehorľavé budovy, žltou farbou horľavé budovy.

Parcelné číslo 1 prináleží miestnemu murovanému rímskokatolíckemu kostolu. Táto sakrálna stavba je označená názvom Kostol sv. Michala archanjela, a to podľa patróna farnosti Jastrabá, kam Pitelová prislúchala ako filiálna obec. Pod kostolom stojí cirkevná škola a cintorín. Z hlavnej cesty smerujúcej zo Zvolena po pravom brehu rieky Hron do Svätého Kríža (dnes Žiar nad Hronom) sú zakreslené dve odbáčajúce cesty do dediny. Jedna začína pri Doline, ďalšia v území medzi Záhradami a Čiernymi zemami (približne v mieste napojenia panelového chodníka na dnešnú autobusovú zastávku Pitelová, rázcestie). Súčasne je viditeľná bývalá kráľovská cesta vedúca od pitelovskej časti Dolina pozdĺž Ihráčskeho potoka do Jastrabej, Bartošovej Lehôtky a odtiaľ napájajúc sa na cestu zo Starej Kremničky až do Kremnice. Znázornené sú lokálne cesty spájajúce Pitelovú so Starou Kremničkou, Jastrabou, ako i cesty prechádzajúce do častí Kuricovci, Pitelovský mlyn a rôzne poľné, lesné cesty a pešie chodníčky spájajúce intravilán s extravilánom, rodinné domy s políčkami. Na mape nechýbajú ani drevené kríže pri Chlebovej, na Závoze (nad bývalým jednotným roľníckym družstvom) a na rázcestí pri pitelovskom mlyne. Pozemky sú na katastrálnej mape rozdelené do množstva úzkych pásikov hlavne pri Hrone, Ihráčskom potoku, na Čiernych zemiach a v Chlebovej.

Ku katastrálnej mape prislúchajú písomné operáty: poľný náčrt a parcelný protokol. Najdôležitejší je druhý operát, pretože sú v ňom uvedení vlastníci 3 404 pozemkov z celého katastrálneho územia obce Pitelová s výmerou 1 089,11 hektára. Parcelný protokol má nemeckú predtlač a vyplnený je tiež v nemčine (kurentom). Z jednotlivých záznamov možno zistiť tieto údaje:

  • číslo mapového listu, na ktorom je zakreslený príslušný pozemok;
  • názov lokality v území obce, kde sa pozemok nachádza;
  • parcelné číslo pozemku;
  • akosť pozemku rozdelená do troch tried;
  • číslo domu, v ktorom žil majiteľ pozemku;
  • meno, priezvisko, povolanie a bydlisko vlastníka;
  • spôsob využitia (či daný pozemok tvorí dom, dvor, záhrada, pole a i.);
  • rozloha pozemku;
  • poznámky.

Na katastrálnej mape sa objavujú tieto terénne (chotárne) názvy: Bukovina, Búrovie, Čertenina a Pod Jelšinami, Čierne zeme, Diela, Dolinky, Dolné Trnavy, Háj a Teplý grúň, Horná Bukovina, Horné Trnavy, Chlebová, Kopanice, Kratina a Pod Bučínom, Lašte, Lauče, Medzi jarky, Meze, Orešová, Páchnočka, Plešinky a Závoz, Pod Kemencom, Pod Močiare, Proti Brodu, Selá, Strmý vŕšok, Trnovište, Záhrady. Chotárne názvy majú význam v tom smere, že poukazujú na spôsob využívania konkrétneho územia alebo sa viažu na istú prírodnú vlastnosť. Napríklad pomenovanie Kopanice označuje pozemok premenený klčovaním na užitočnú pôdu. Pri klčovaní bolo potrebné vykopávať pne a korene stromov i kríkov a získanú užitočnú pôdu kopať, prekopávať motykou; orať ju bolo možné iste až neskôr. Kopanice sa budovali zväčša na základe ústneho dohovoru medzi zemepánom a poddanými užívajúcimi urbársku pôdu. Držba kopaníc spočívala iba na zvykovom práve. Ich držitelia odvádzali z tejto pôdy tú istú feudálnu rentu ako od urbárskej pôdy a kopanice prechádzali na potomkov takisto ako urbárska pôda, hoci boli vytvorené z dominikálnej pôdy. Slovo Závoz významovo súvisí so slovesami viezť, voziť. Jeho základným významom je hlboká poľná či lesná cesta (úsek cesty), zarezávajúca sa do terénu. Názov Čertenina vznikol zo slova čierťaž so slovným základom čert a pôvodným významom vyklčované miesto alebo vyrúbanými pásmi lesa ohraničené miesto. V kartotéke Slovníka slovenského jazyka možno nájsť aj doklady s príbuzným významom obrys (napr. čierťaže hôr), ale tiež so všeobecným významom zlo (napr. zlý terén), ktorý súvisí s ľudovým výkladom, s priklonením tohto výrazu k slovu čert. Potok pretekajúci časťou Záhrady, nazývaný Chmeľnica, môže teoreticky naznačovať miesto pestovania chmeľu2 v časoch, keď sa ešte Pitelová rozprestierala na rovine medzi Žiarskou cestou a Hronom (prípadne v Záhradách) a jej obyvatelia mali od zemepána povolené čapovať pivo.

Zoznam obytných domov a ostatných stavieb zakreslených na katastrálnej mape obce Pitelová z roku 1860, ako aj ich vlastníkov s doplneným dátumom narodenia a úmrtia:
Dom č. 1: Matej Minka (*30. 1. 1821 – †9. 5. 1880)
Dom č. 2: Alexander Minka (*27. 3. 1833 – †neznáme)
Dom č. 3: Tomáš Minka (*28. 12. 1830 – †14. 1. 1883)
Dom č. 4: Ondrej Piatrik (*2. 4. 1798 – †6. 4. 1862)
Dom č. 5: Imrich Kollár (*24. 4. 1830 – †13. 1. 1894)
Dom č. 6: Ján Piatrik (*31. 5. 1816 – †19. 9. 1873), Ľudovít Sklenka (*3. 1. 1837 – †30. 9. 1882)
Dom č. 7: Imrich Kollár (*24. 4. 1830 – †13. 1. 1894)
Dom č. 8: Tomáš Nemec (*6. 3. 1835 – †16. 10. 1887), Jozef Kršňa (*1831 – †24. 4. 1898)
Dom č. 9: Jozef Piatrik (*2. 3. 1826 – †17. 4. 1864)
Dom č. 10: Juraj Sklenka (*1. 3. 1814 – †19. 10. 1868)
Dom č. 11: Ján Sklenka (*27. 5. 1825 – †18. 5. 1865)
Dom č. 12: Tomáš Páchnik (*1. 12. 1802 – †13. 12. 1861)
Dom č. 13: Ján Kollár (*6. 5. 1813 – †30. 10. 1871)
Dom č. 14: Matej Truban (*18. 2. 1824 – †12. 12. 1891)
Dom č. 15: Juraj Piatrik (*5. 1. 1815 – †21. 2. 1869)
Dom č. 16: Juraj Baran (*3. 2. 1815 – †1. 2. 1866)
Dom č. 17: Karol Piatrik (*3. 2. 1828 – †5. 9. 1867), Pavol Albert (*7. 1. 1838 – †5. 8. 1875)
Dom č. 18: Štefan Hanák (*1. 7. 1830 – †neznáme), Ján Hanák (*5. 5. 1816 – †14. 11. 1881)
Dom č. 19: Štefan Baran (*4. 7. 1821 – †9. 4. 1871)
Dom č. 20: Jozef Novodomec (*10. 1. 1817 – †25. 7. 1863)
Dom č. 21: Jozef Páchnik (*16. 11. 1815 – †20. 8. 1876), Jozef Páchnik (*16. 2. 1840 – †14. 7. 1912)
Dom č. 22: Gašpar Čabák (*5. 1. 1830 – †6. 8. 1882)
Dom č. 23: Tomáš Hudec (*22. 12. 1831 – †7. 1. 1865), Michal Hudec (*25. 9. 1836 – †1. 2. 1880), Mária Hudecová, rod. Neštinová (*1814 – †20. 1. 1868)
Dom č. 24: Juraj Kubík (*15. 4. 1817 – †26. 9. 1877)
Dom č. 25: Michal Straka (*28. 10. 1810 – †10. 1. 1861)
Dom č. 26: Ján Mališ (*21. 8. 1820 – †18. 5. 1878)
Dom č. 27: Pavol Malach (*19. 1. 1812 – †12. 9. 1873)
Dom č. 28: Matej Mališ (*25. 2. 1812 – †15. 2. 1870)
Dom č. 29: Ján Nikl (*7. 2. 1825 – †1. 11. 1871), Michal Kollár (*8. 9. 1815 – †20. 5. 1865)
Dom č. 30: Štefan Sklenka (*29. 12. 1836 – †19. 12. 1888)
Dom č. 31: Juraj Podhora (*18. 2. 1814 – †20. 5. 1866)
Dom č. 32: Martin Kubík (*11. 10. 1819 – †24. 6. 1867)
Dom č. 33: Martin Kosorinský (*20. 9. 1821 – †2. 4. 1865)
Dom č. 34: Matej Dovičiar (*30. 1. 1820 – †19. 2. 1891)
Dom č. 35: Imrich Šimun (*1. 11. 1833 – †10. 3. 1868)
Dom č. 36: Juraj Stračina (*19. 4. 1831 – †11. 1. 1893)
Dom č. 37: Jozef Skrovný (*6. 3. 1812 – †9. 5. 1861), Juraj Skrovný (*13. 1. 1818 – †11. 3. 1864)
Dom č. 38: Martin Čabák (*3. 10. 1823 – †26. 11. 1896)
Dom č. 39: Štefan Mališ (*25. 12. 1822 – †2. 5. 1870), Jozef Mališ (*24. 11. 1840 – †7. 6. 1891)
Dom č. 40: obecný dom, kováčska dielňa a byt pre kováča
Dom č. 41: Matej Novodomec (*27. 1. 1812 – †13. 4. 1862)
Dom č. 42: Matej Páchnik (*5. 10. 1804 – †30. 11. 1863)
Dom č. 43: Ondrej Albert (*29. 11. 1820 – †27. 10. 1873)
Dom č. 44: Tomáš Marko (*5. 7. 1836 – †26. 1. 1905)
Dom č. 45: Pavol Novodomec (*17. 1. 1817 – †10. 10. 1869)
Dom č. 46: Ondrej Považanec (*13. 9. 1818 – †neznáme)
Dom č. 47: dom vo vlastníctve Banskobystrického biskupstva, slúžiaci na bývanie a s budovou pre poľnohospodárske účely
Dom č. 48: pitelovská škola s bytom, nešpecifikovaný vlastník
Dom č. 49: obecný dom slúžiaci na bývanie a s budovou pre poľnohospodárske účely (pastiereň)
Dom č. 50: obecný dom slúžiaci na bývanie
Dom č. 51: Jozef Sklenka (*15. 3. 1832 – †9. 12. 1887)
Dom č. 52: Ondrej Kučera (*4. 11. 1801 – †8. 3. 1862)
Dom č. 53: Michal Kohút (*16. 9. 1825 – †21. 4. 1902)
Dom č. 54: Lukáš Minka (*8. 10. 1828 – †13. 8. 1861)
Dom č. 55: Leopold Kubík (*9. 11. 1828 – †16. 1. 1882)
Dom č. 56: Štefan Sklenka (*5. 12. 1819 – †8. 3. 1870)
Dom č. 57: Juraj Štefanovič (*31. 3. 1803 – †15. 3. 1865)
Dom č. 58: Ján Ďurka (*6. 4. 1826 – †11. 11. 1881)
Dom č. 59: dom pri pitelovskom mlyne vo vlastníctve Banskobystrického biskupstva a obce, slúžiaci na bývanie
Bez súpisného čísla: pitelovský mlyn, Banskobystrické biskupstvo a obec
Bez súpisného čísla: pitelovský kostol, nešpecifikovaný vlastník

Náčrt rozmiestnenia obytných domov, kostola, školy, mlyna, pastierne a kováčskej dielne, spracovaný na základe štúdia katastrálnej mapy obce Pitelová z roku 1860:3

 


[1] Bitterer, L.: Katastrálne mapovanie. Meranie, zobrazovanie a vytyčovanie na účely katastra nehnuteľností. Žilinská univerzita v Žiline, EDIS, 2007, s. 13 – 15.
Jankó, A. – Porubská, B.: Vojenské mapovanie na Slovensku 1769 – 1883. Bratislava, Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2013, s. 12 a 19.
Materiály Strednej odbornej školy geodetickej v Bratislave. [Online]. Dostupné na: http://www.sgs.edu.sk/HTML/map1.htm.

[2] Majtán, M.: Z lexiky slovenskej toponymie. Bratislava, Veda, 1996, s. 29 – 30, 44, 61, 65, 67 – 68.
Špiesz, A. – Watzka, J.: Poddaní v Tekove v 18. storočí. Historicko-štatistická monografia. Bratislava, Slovenská archívna správa, 1966, s. 61.

[3] Ikony použité na mape vytvorili Freepik, Smashicons z www.flaticon.com.