Pitelová v novinách a časopisoch

Tento blok obsahuje výber z krátkych správ či článkov s väzbou na Pitelovú, ktoré boli uverejnené v starších periodikách. Texty boli prepísané v pôvodnom znení, bez štylistických korektúr a so zachovaným dobovým pravopisom. Upravené boli iba drobné pisárske chyby a zjavné preklepy.

Hrom udrel 1. tm. v Pitelovej, neďaleko Bars-Szt-Keresztu, do jedného domu, ktorý aj s druhým susedným shorel. Asekurovaný ani jeden nebol.
Poznámka:
Bars-Szt-Kereszt = Tekovský Svätý Kríž (dnes Žiar nad Hronom)
Asekurovaný = poistený
Zdroj: Svornosť, roč. XIII., 10. júla 1885, č. 28, s. 112. Digitálna knižnica Slovenskej národnej knižnice, https://onk.snk.sk/.

Povesti z ľudu.
Prázdne miesto najdeného pokladu.
(Z Tekova.)
Hovoria ľudia, že kto najde zakopané peniaze, musí chodiť každý rok čistiť jamu, z ktorej bol vyzdvihol poklad, lebo ináč dlho neužíva tých peňazí, nemá dlhého života.
Človek z Pytelovej pri čistení lúk našiel v lieskovom kruhu zakopaný poklad, ktorý vyzdvihol a šťastne domov odniesol. Ale mu vraj tam hneď čosi tak čudno povedalo, – to vari ten duch, čo na tých peniazoch sedel, že musí každý Boží rok na tento deň a hodinu tu byť a jamu prázdnu pekne-rúče vyčistiť, keďže z tých peňazí nič tam nenechal.
Robil on to za pár rokov riadne, chodil vždy v ten deň, nikým nepozorovaný, pekne jamu hlinou vymazal, platňou kamennou prichlopil a zemou prihodil. Lebo za také peniaze človek musí vraj to urobiť každý rok; to je už taká povinnosť.
Žil si pritom dobre, trovil, keď bolo z čoho; každý rok čo-to staval pri svojom dome, alebo prerábal, a ľudia sa divili, že kde sa to tam berie. Kde predtým panovala bieda, dnes je tam všetkého hojnosť.
Raz bol kdesi odišiel na jarmok, a pekne-rúče zabudol on i na svoju výročnú povinnosť. Iba tam mu v cudzom meste prišlo na um, čo vlastne zameškal; ale bolo už darmo, nemohol sa domov vrátiť.
Žil on za týmto istý čas, ale bol vždy voľajaký roztržitý a nikde nemal miesta a pokoja. Už ho ani peniaze nič netešily. A čím sa približovala výročitá pamiatka najdenia pokladu, tým zasmušilejší býval, chorľavel a slabol. A keď konečne nadišiel i ten výročný deň a hodina, on dokonal život. Peniaze zanechal rodine, ktorá trovila pomaly, dokiaľ všetko nepretrovila, až z najdeného pokladu nezostalo nič, len – táto povesť.
Zdroj: Slovenské pohľady, roč. XXII., 1902, sošit 7, s. 439 – 440, https://archive.org/details/slovenskpohlady02kusgoog/page/n450/mode/2up.

Zbojstvo za vidna. V Nitre minulý týždeň Rudolf Fazekas, Ján Babik, Geyza Tomek, Aladár Racskovics a Jozef Mihalovics sa zabávali v jednej krčme. Pri zábave zbadali, že Štefan Minka hajčiar z obci Kiszelfalu si veľmi upíja a má groše. Hajčiar dobre potúžený sa vzdialil z krčme a pred budovou súdu si ľahol na pažiť. Zmienení chasníci za nim išli, a bárs bolo 11 hodín predpoludním, keď mnohí chodia, začali mu hľadať po vreckách. Hajčiar sa v tom prebudil, a sa aj bránil, ale útočníci ho až do krve postýskali a vezmúc mu 20 korún ušli. Dľa udania svedkov polícia ale hneď pochytala dobrých vtákov.
Poznámka:
Hajčiar = najatý pohonič dobytka pri predaji na jarmoku
Kiszelfalu = maďarské označenie obce Pitelová
Zdroj: Naše noviny, roč. II., 24. októbra 1908, č. 43, s. 2. Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave, http://digitalna.kniznica.info/browse.

Zpráva osvetovej činnosti za prvé štvrťročie r. 1924 učiteľstva školského inšpektorátu v Sv. Kríži pri Hrone.
Dobu zimnú, v ktorej sa obecenstvo najviac doma zdržiava, použilo učiteľstvo prospešne ku svojej dôkladnej, mimoškolskej činnosti:
Usilovná a tak pochvaľná osvetová činnosť učiteľstva javila sa zvlášte pri zariaďovaní divadiel, poučných prednášok, ľudových náukobehov, rozširovaní čítania kníh a časopisov a zadržiavaní besiedok s rodičmi. Vyviňovalo však osvetovú činnosť ešte i v inom. Celkový výsledok práce je nasledujúci:
Divadlo bolo hraté:... v Pytelovej: „Slávnosť jasličková“, „Betlehem“, „Dračí pazúr“...
Ľudové náukobehy pre pokročilých sriadené boly: v Pytelovej... Predmety vyučovania boly: písanie, čítanie, mluvnica a pravopis, zeme- a dejepis, počty a ústavoveda.
Zdroj: Úradné noviny Župy XVIII. (Pohronskej), roč. II., 1. mája 1924, č. 9, s. 137 – 138, https://www.slovakiana.sk/.

Zpráva osvetovej činnosti učiteľstva školského inšpektorátu svätokrížskeho za II. štvrťrok r. 1924.
Navzdor, že po uplynutí zimy, s nastatím poľných prác a iného zamestnania obyvateľstva dedín ťažko je shromažďovať obecenstvo za poslucháčov vzdelávateľných kurzov, prednášok, divadiel, predsa učiteľstvo inšpektorátu svätokrížskeho pousilovalo sa, nakoľko bolo možné, svojej mimoškolskej ľudovýchovnej činnosti zadosť učiniť a síce s nasledujúcim výsledkom:
Ľudové náukobehy zadržané boly ešte v mesiaci dubni... na Pytelovej...
Zábavno-poučné prednášky zadržané boly... na Pytelovej s predmetom: O ochrane stromov a vtáctva...
Divadlá zahrané boly:... na Pytelovej: Strýdža zpod hája...
Zdroj: Úradné noviny Župy XVIII. (Pohronskej), roč. II., 15. septembra 1924, č. 18, s. 279 – 280, https://www.slovakiana.sk/.

Zpráva o osvetovej činnosti učiteľstva škol. inšpektorátu svätokrížskeho vo štvrtom štvrťroku r. 1924.
Prednášky zadržané boly v školách:... na Pytelovej: „O správnej výchove dietok“, „Boj českosl. légií v Rusku“, „Oslobodenie čsl. národa“, „Ako sa vychovávala mládež za Maďarska a ako teraz vo svojom štáte“.
Zdroj: Úradné noviny Župy XVIII. (Pohronskej), roč. III., 15. januára 1925, č. 2, s. 23 – 24, https://www.slovakiana.sk/.

Výťah licitačného oznamu.
Číslo E 466-1927-4.
V exekučnej veci exekventa Jozefa Pázmányho oproti exekvovanému Jánovi Sklenkovi okresný súd nariadil exekúčnu licitáciu o vymoženie 441 korún požiadavky istiny a jej príslušnosti na nemovitosť, ležiacu na území okresného súdu v Kremnici obsaženú v poz. kn. vložke obce Pitelová č. 17 dľa B 33 A I r. č. 13 m. č. 480 oráčina pod Jelšiny na meno exekvovaného zapísané vo výkričnej cene 1500 Kč.
Licitácia bude o 16. hodine popoludňajšej dňa 10-ho mája 1928 v obec. dome obce Pitelová. Pod licitáciu spadajúca nemovitosť nemôže sa odpredať niže dvoch tretín výkričnej ceny.
Tí, ktorí chcú licitovať, povinní sú složiť ako odstupné 10 procentov výkričnej ceny hotovosti, alebo v cenných papieroch, ku kaucii spôsobilých počítaných dľa kursu určeného v 42. §-e zák. čl. LX, 1881 a to složiť osobe, poz. kn. vrchnosťou vyslanejí alebo tejže odovzdať stvrdzenku o predbežnom uložení odstupného do súdneho depositu. Taktiež tí istí povinní sú licitacionálne podmienky podpísať. §§. 147, 150, 170 zák. čl. LX 1881, § 21. zák. čl. (LX. z r. 1908.)
Ten, kto za nemovitosť viacej sľúbil, než výkričná cena činí, jestli nik viacej nesľubuje, povinný je dľa percenta výkričnej ceny určené odstupné po výšku práve takého percenta ním sľúbenej ceny hneď doplniť.
č. 122-12-28.                  Okresný súd v Kremnici odd. II. dňa 14. sept. 1927.
Zdroj: Hronské noviny, roč. X., 16. marca 1928, č. 12, s. 4. Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave, http://digitalna.kniznica.info/browse.

Zlodejská banda za mrežami. Obce okresu zvolenského boly tejto zimy často znepokojované krádežami, ktorých páchateľov sa konečne podarilo četníctvu vypátrať a odovzdať spravedlnosti. Začiatkom januára okradol Štefan Hohoš, Juraj Kada a Jozef Hrivňák Potravné družstvo v Ostrej Lúke. V noci 22. februára vlámal sa Jozef Slámka, Juraj Kada a Jozef Hrivňák do Potravného družstva v Tŕní. 8. marca navštívili Štefan Hohoš, Juraj Kada, Jozef Hrivňák, Jozef Slámka a Emil Přikryl Potravné družstvo v Hr. Breznici a 13. marca vlámali sa členovia tejto podarenej spoločnosti do Úverného družstva v Lieskovci, kde otvorili ohňuvzdornú pokladňu, ale nemali z nej čo odcudziť. Je zaujímavé, že všetci páchatelia, až na Emila Přikryla, sú Zvolenčania, vyučení remeslu a veľmi dobre vedeli stopy svojich činov ukrývať. Podrobným vyšetrovaním boli takmer všetci z činov usvedčení a síce jednak podľa lupičského náradia, jednak podľa ukradených vecí. Spoločnosť pripravovala sa i na ozbíjanie Úverného družstva v Jalnej, ale k činu sa už nedostala. Na stopu zlodejskej tlupy prišlo sa náhodou. Hl. četnícky strážmajster Karol Schwaller z Pitelovej pristihol 16. marca v noci na hradskej v obci Jalnej 2 neznámych mužov, ktorých zaviedol do hostinca a tam ich legitimoval. Hostinský v jednom poznal Jozefa Slámku zo Zvolena, ktorý mu v jeseň zavádzal elektrické osvetlenie. Slámkov spoločník udal meno František Smejkal bytom v Budči. Vyšetrovaním však sa zistilo, že jeho pravé meno je Emil Přikryl, ktorý len pred krátkym časom bol vypustený zo žalára pre zločin prechovávania. Stopa viedla ďalej, až osvetlila nepekné činy, ktoré uvedených mladíkov zamestnávaly takmer celú zimu a priviedly na veľmi zlé a nebezpečné cesty.
Zdroj: Slovenský denník, roč. XIV., 27. marca 1931, č. 72, s. 4. Digitálna knižnica Slovenskej národnej knižnice, https://onk.snk.sk/.

Kaleidoskop z Pohronia
Napísal Jano.
Bezpochyby časť Pohronia od Hr. Breznice až po Sv. Kríž n. Hronom patrí k okoliu Kremnice. Dnes práve chcem o nej niečo napísať, keďže chcem, aby o nej tiež niečo v svete vedeli.
Bolo tu veselo na Pohroní. Horúčava vyháňala každého k Hronu, takže všade celé dni nebolo nič iného vidieť iba samé „lágre“. Bývalo to vždy radosti a smiechu, najmä pod tým bansko-štiavnickým mostom, kde Gizka, Franto, Laco atď. vedeli rozveseľovať kopu ľudí, ktorí stále s otvorenými ústami prizerali na ich kumšty, prevádzané na „tramboboline“, či ako sa tá doska volá. Dnes je ale koniec všetkému. Ktorýsi „poctivý“ občan z Hr. Breznice, z dediny, drahú dosku im ukradol a popílil, počasie sa zmenilo a teraz sa všetci rozišli, kam koho povinnosť volala. To isté stalo sa v Jalnej, Trnavej Hore, Pyteľovej, pod šašovským hradom, kde bol výhradne len „láger“ Kremničanov a vo Sv. Kríži naraz.
Kto by neznal Hr. Breznicu, lepšie povedané Dolnú Dúbravu? Odtiaľ práve vychádza známa a slávna b.-štiavnická „mašinka“, ktorá môže byť pre humoristu nevyčerpateľným prameňom. Sotva by ste uverili, že ako sa tu naraz všetko zmohlo. Vyrástla tu nová obec. Dnes už dokonca žiada sa, aby stanica Hr. Breznica bola premenovaná na Dúbravu a aby škola patrila výhradne len Dúbravčanom. Bojuje sa o to, spory sa vedú, ale isté už je, že už tomu bude snáď skoro víťazný koniec. My Kremničania rozhodne im k tomu budeme i ďalej pomáhať – veď sú naši ľudia. Len naraz sa dočkáte, keď budete tadiaľ cestovať, že miesto Hr. Breznice na nádražnej tabuli bude stáť konečne túžená Dúbraná, alebo Dúbrava-Hronská Breznica. Škoda ale, že v „Hviezdoslavovom vzdelávajúcom krúžku pre Dúbravu a okolie“, ktorý dnes už má majetku na 25.000 Kč, činnosť veľmi ochabla. Je zapotreby veru viac snášanlivosti a každému i tú najmenšiu prácu uznať, keďže pracovníci dobrí tu sú a dobrých ochotníckych dramatických talentov je tu tiež dosť. – Z podnikov tu najlepšie prosperuje široko-ďaleko známa Pázmánova dochovávateľňa ošípaných. Kto má odtiaľ z tých, ako vravia „čistokrvných“ (sú ale „masné“), tak úspech je zaručený a po kŕmení prasiatko bude vážiť „len“ 2 q, alebo trochu viac. (Pán Pázmán, treba Vám viac dobrej reklamy a preto inzerujte u nás v Krajine). Slabšie už ide kameňolom – aj tu pociťujú hosp. krízu. – Vďaka tomu dúbravskému mecenášovi Pázmánovi, že vystavil tu pre divadlá a zábavy slušný sál, ku ktorému bolo teraz pristavených ešte niekoľko miestností. Bolo by len treba častejšie oživiť tie miestnosti. – V minulých dňoch mali tu „vzácnu“ návštevu „pani konzulovú z Ameriky“, ktorá tu bola na „letnom byte“, bohužiaľ tí pyteľovskí ju zlapali. Teraz len spomínajú na „štedrú paniu z Ameriky“.
V Jalnej, Pyteľovej a v Trnavej Hore nič tak zvláštneho nie je. Len p. vrchný z četníckej stanice odišiel už do Kremnice. Počasie je aj tu mizerné, takže nezbýva nič iného, než sa uchýliť k rádiu, alebo na kolkáreň.
Šasovský hrad stojí nepohnute a len pomaly, kedy-vtedy sa z neho odvalí kameň. Rozumejú mu turisti, ktorí ho vedia po celé hodiny obdivovať.
A v tom Kríži čo by mali? – jadernice a iného nič. Blata na tej „Hlavnej“ ulici je dosť a človeka možno tam len vtedy vidieť, keď prichádza alebo odchádza kremnický autobus. Snáď kultúrna a spolková práca teraz už na jeseň ožije.
Zatiaľ teda dosť, lebo rubrika je vyplnená. To ostatné Vám poviem zas inokedy, keďže bolo by toho mnoho naraz.
Zdroj: Slovenská krajina, roč. 1931, sobota 5. septembra 1931, č. 203, s. 3. Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave, http://digitalna.kniznica.info/browse.

Rafinovaný 16ročný zlodej. Jozef Kollár z Pitelovej je iba 16 rokov starý, ale prefíkaný zlodej a tulák, ktorý hreší na svoju telesnú vadu, lebo je zakrslého vzrastu a robí zdanie iba 10 – 12ročného chlapca. V týchto dňoch vliezol oknom do bytu J. Páločného v Pitelovej a ukradol mu strieborné hodinky a o dva dni pozdejšie ukradol z uzavretého dvora J. Beličku z Pitelovej jeden bicykel, na červeno farbený. Kollár potuľuje sa neprestajne s miesta na miesto a je stíhaný pre krádeže a vlámania viacerými četníckmi stanicami.
Zdroj: Slovenská krajina, roč. 1932, utorok 18. októbra 1932, č. 241, s. 4. Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave, http://digitalna.kniznica.info/browse.

Slovenský Orol
Pitelová
Najmladší člen Stredoslovenskej orolskej župy Andreja Kmeťa, jednota v Pitelovej, za posledný rok vyvinula pozoruhodnú činnosť na poli kultúrnom. Jej agilný mladý starosta Jozef Námešný je dušou činorodej práce a výchovy katolíckej mládeže v Pitelovej a na okolí. Na poslednom valnom zhromaždení zo zpráv funkcionárov vysvitá, že za rok jednota Orla v Pitelovej absolvovala osem divadelných predstavení. Ľví podiel na tomto má br. režisér A. Hárezník. Okrem divadelných hier konali deväť príležitostných prednášok, na ktoré vo veľkom počte prišli i nečlenovia. Ďalej sme mali 13 výborových a 15 členských schôdz.
Funkcionármi tejto usilovnej jednoty sú: starosta br. J. Námešný, miestostarosta br. K. Minka, pokladník br. Š. Piatrik, jednateľ br. J. Páchnik (predtým J. Žbirka), revízori br. J. Čabák a br. K. Sklenka a niekoľko členov ako prísediaci výboru.
Zdroj: Slovák, roč. XVII., 27. marca 1935, č. 72, s. 6. Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave, http://digitalna.kniznica.info/browse.

Sedem rokov pod cudzím menom v Prahe. Četnícka stanica v Pytelovej (okres Kremnica) hľadala od mája 1929 Máriu Sekerešovú rod. Hudecovú z Pytelovej, ktorá tam bola žila vydatá a ako matka dvoch detí. Medzitým sa vrátil jej muž z Francúzska a ohlásil vrchnosti, že jeho žena sa kdesi podela. Krátko zatým četníctvo zistilo, že Sekerešová ukradla slúžke Zuzane Považanovej zo Štubnianskych Teplíc pracovnú knižku. Na tom základe začalo sa usudzovať, že sa skrýva pod menom tejto slúžky. Zatiaľ četníctvo i polícia pátraly po Sekerešovej. Keďže márne, začalo sa usudzovať, že sa asi stala obeťou záhadného zločinu. Až v novembri sa zistilo, že Sekerešová žije. Prihlásila sa totiž na Žižkove v Prahe do zamestnania pod menom Považanovej. Zistilo sa, že pod týmto menom žila na Žižkove sedem rokov. Jej zamestnávateľ žiadal, aby sa prihlásila na polícii. Sekerešová však to neurobila, až teraz, keď prvú službu opustila a vstúpila do nového zamestnania, prišlo sa na podvod. Ďalej sa zistilo, že v ukradnutej služobnej knižke sfalšovala rok narodenia na 1910. Zavreli ju. Bude potrestaná pre falšovanie verejných dokladov.
Zdroj: Slovák, roč. XVII., 6. decembra 1935, č. 276, s. 5. Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave, http://digitalna.kniznica.info/browse.

Z republikánskej strany vo Zvolene
Vykonané schôdze
Pitelová, okres Kremnica. Valné shromaždenie miestnej organizácie republikánskej strany v Pitelovej konalo sa dňa 22. nov. 1937. Referovali taj. Janík a Štefanides. Pristúpilo 13 nových členov. Funkcionármi zvolení boli: dôverníkom Jozef Námešný, miestodôverníkom Jozef Marko, jednateľom Michal Čabák, pokladníkom Martin Piatrik, dôverníčkou žien Anna Golianová, do výboru Karol Sklenka, Helena Námešná, Maria Kollárová, Ondrej Hudec, Jozef Kollár, osadníckymi dôverníkmi: za Kuricove Breziny Pavel Víťazka, za Dolinu Jozef Heško, za Záhrady Martin Námešný, revízormi: Ján Hudec, Jozef Páchnik, kolportéra a knihovníka: Michal Námešný.
Zdroj: Pohronie, roč. VI., 27. novembra 1937, č. 48, s. 10. Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave, http://digitalna.kniznica.info/browse.

Stávkujúci robotníci útočili na stávkokazcov. Už niekoľko dní trvá stávka na šachte pod Smolníkom u Hronského Sv. Kríža. Šachta patrí správe štátnych statkov a lesov v Kremnici. Jednanie už niekoľkokrát zahájené neviedlo dosiaľ k cieľu. Jedna skupina robotníkov však prácu nastúpila. Stávky sa nezúčastnili zvlášť robotníci z Pitelovej. V utorok, keď sa pracujúci robotníci vracali o pol 22. hod. z práce domov, boli na rozcestí pri zastávke Šášovské Podhradie prepadnutí druhou skupinou. Robotníkov viedli Jozef Kováč, Michal Obertáš a Anton Štutík. Stávkujúci sa na svojich druhov vrhli, nabili ich, pri čom bol robotník Nemec ťažko zranený. Ľahšie zranenia utrpeli Ján Kubík st. a Ján Kubík ml. Ostatní ušli. Vo štvrtok boli vodcovia útočníkov zatknutí a dodaní súdu v Kremnici. Medzi robotníctvom vzniklo veľké pobúrenie. Stávka dosiaľ trvá.
Zdroj: Slovenský deník, roč. XXI., 19. februára 1938, č. 42, s. 4. Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave, http://digitalna.kniznica.info/browse.

Úspešne ukončené stávky v Svätom Kríži nad Hr. a v Krupine – Srážka so stávkokazcami v Sv. Kríži
Dňa 17. februára sa rokovalo v Kremnici u stavebnej firmy o likvidovaní mzdového sporu robotníctva v Svätom Kríži nad Hr. a dosiahla sa dohoda. Mzdy boly zvýšené do 1. III. o 20 proc. a od 1. III. o 30 proc. Dňa 17. II. nastúpili robotníci prácu s presvedčením, že naša organizácia zastupovala ich záujmy úspešne, keď im vymohla zvýšenia mzdy a úpravu pracovného času. Podobne aj v Krupine nastala dohoda a robotníci dostali zvýšenia mzdy o 20 halierov na hodinu. Obidve stávky viedol náš Ústredný sväz kamenorobotníkov v Prahe zastupovaný tajomníkom s. Rich. Hartingerom vo Zvolene.
Pri stávke v Sv. Kríži došlo k incidentu, lebo pohaňači firmy staveb. spol. v Kremnici za každú cenu zháňali stávkokazov a 15. t. m. získali asi 4. robotníkov z obci Pitelovej blízko Kríža, ktorí chceli nastúpiť v noci prácu. Stávkujúci však ich napadli a niektorých poranili a četníci 3. členov stávkového výboru zatkli. Nesúhlasíme s násilnosťou, ale mali by byť potrestaní aj tí, ktorí verbovali stávkokazov, lebo mali upozorniť najímaných robotníkov, že je tam stávka. Dúfame, že aj dozorcovia budú poučení, že budú museť s robotníkmi slušne zachádzať, lebo nám to firma sľúbila.
Zdroj: Robotnícke noviny, roč. 35, 20. februára 1938, č. 42, s. 4. Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave, http://digitalna.kniznica.info/browse.

Bezbožný zlodej. Kostolík obce Pitelovej stojí osamote na vŕšku. V piatok na ráno našli veriaci svoj kostol ozbíjaný. Zlodej rozbil svätostánok, vybral z neho monštranciu. Rozbitý kalich neskoršie našli pri Hrone. Malý kostolík stáva sa už po tretí raz korisťou bezbožných zločincov. V obidvoch predchádzajúcich prípadoch četníctvo páchateľa dopadlo a odovzdalo spravodlivosti. I teraz je na stope zlodeja, ktorému nič na svete nie je sväté.
Zdroj: Slovenský hlas, roč. I., 26. októbra 1938, č. 245, s. 5. Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave, http://digitalna.kniznica.info/browse.

Auto s prívesným vozíkom zabilo bicyklistu. Na štátnej hradskej medzi Hronskou Breznicou a Zvolenom stalo sa nešťastie, ktoré si vyžiadalo život robotníka. Terenty Sidorenko, hudobný skladateľ a ruský inžinier staviteľstva išiel na svojom osobnom aute smerom na Zvolen so svojou dcérou Annou. Na zadnej strane auta mal pripevnený prívesný dvojkolesový vozík, ktorý vybočoval z koľají. Oproti autu išiel na bicykli robotník Ján Sklenka z Piteľovej, ktorý nezbadal prívesný vozík, behajúci so strany na stranu. Tak sa stalo, že prívesný vozík zasiahol pri zákrute auta prudko bicyklistu a na mieste ho usmrtilo. Sidorenko bude mať z toho nepríjemnosti, lebo prívesný vozík mal veľmi chybne pripevnený.
Zdroj: Slovák, roč. XXII., 2. októbra 1940, č. 234, s. 6. Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave, http://digitalna.kniznica.info/browse.

Šesť vlamačov za mrežami
Známi sú i ostatní páchatelia krádeží v skladišti fy ‚Via‘ v Bratislave
Bratislava, 28. októbra. V poslednom čase vlámali sa viac ráz neznámi zlodeji do skladišťa firmy »Via« v Bratislave na Lamačskej ceste, kde ukradli veľké množstvo šatstva, bielizne, posteľnej bielizne, periny, rádioprístroje, gramofony a iné veci. Škoda, ako to zistil majiteľ František Roth, činí mnoho tisíc Ks a presne sa zistí až pri inventúre.
Keď dostalo kriminálne oddelenie policajného riaditeľstva v Bratislave trestné oznámenie o tejto krádeži, detektívi hneď začali stopovať a do tohto času podarilo sa im vystopovať a zatvoriť šesť páchateľov, medzi ktorými je aj jedna žena. Okrem toho podarilo sa detektívom vystopovať i viacerých priekupcov a ukrývačov a zhabať mnoho ukradnutého tovaru.
Páchatelia uvedenej vlamačskej krádeže sú títo: Michal Bojko, narodený 18. apríla 1912 v Strážskom, okres Michalovce, príslušný tamtiež, mlynársky pomocník, bytom v Bratislave, Mikulášska ul. č. 22; Ondrej Habányi, narodený 10. novembra 1920 v Badíne, okres Banská Bystrica, príslušný do Zolnej, okres Zvolen, robotník, bez bytu a zamestnania; Ján Brýž, narodený 1. apríla 1912 vo Veľkej Bytči, príslušný tamtiež, mäsiarsky pomocník, bytom v Bratislave, Mikulášska ul. č. 22; Samuel Sabota, narodený 18. augusta 1916 vo Vrbovciach, okres Senica, príslušný tamtiež, robotník, bytom v Bratislave, Kolárska ul. č. 4; Ján Sova, narodený 9. apríla 1921 v Burskom Sv. Petre, okres Malacky, prísl. tamtiež, robotník, bytom v Bratislave, Medzierka 6 a Františka Bojková, narodená 27. januára 1907 v Pitelovej, okr. Kremnica, robotníčka, manželka menovaného Michala Bojku, s ktorým sa spoločne dva razy vlámala do skladišťa. Uvedených páchateľov dopravili do súdneho väzenia.
Ďalej sa krádeže zúčastnili a sú ešte nevystopovaní, na slobode Jozef Záhorák, narodený 14. marca 1920 v Nových Zámkoch, Maďarsko, príslušný tamtiež, slobodný, robotník, bez bytu a zamestnania, ktorý je asi 175 cm vysoký, chudý, vyholený a má čierne vlasy; Jozef Enghart, narodený 26. júla 1920 v Budatíne, okres Žilina, slobodný, krajčírsky pomocník, naposledy bytom v Bratislave, Mikulášska ul. č. 22; Jozef Blaško, asi 22-ročný, pochádzajúci z Turzovky, ktorý je asi 178 cm vysoký, silnej postavy, vyholený a má čierne vlasy.
Trestné oznámenie je tiež podané na Jána Valisku, 29-ročného strojného zámočníka, bytom v Bratislave, Mikulášska ul. č. 22, pre účasť na krádeži. Na viacerých priekupníkov a ukrývačov je tiež podané trestné oznámenie.
Zdroj: Slovák, roč. XXIII., 29. októbra 1941, č. 250, s. 6. Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave, http://digitalna.kniznica.info/browse.

Hlinkova slovenská ľudová strana
Politické školy HSĽS v okrese Kremnica.
21. t. m. prišiel do Pitelovej J. Kapusta, org. referent okr. organizácie HSĽS a Ladislav Opiela, odb. učiteľ, kde shromaždené členstvo a obyvateľstvo obce Pitelovej očakávalo začatie Politickej školy shromaždené v tamojšej rímsko-katolíckej ľudovej škole. Po otvorení školy miestnym predsedom, ktorý venoval krátku spomienku padlým v súčasnej vojne, a po zaspievaní štátnej hymny ujal sa slova J. Kapusta, ktorý vysvetlil vo svojej obšírnej prednáške pôsobnosť jednotlivých referentov, ktorí musia plniť príkazy orgánov Strany, nakoľko tieto sa konajú z rozkazu Vodcu.
V hospodárskej a sociálnej prednáške zaoberal sa odb. učiteľ Ladislav Opiela rozvojom nášho hospodárskeho života a pri tom poukázal na veľký kus vykonanej práce. Po zaspievaní piesne „Kto za pravdu horí“, sa škola, ktorá bola veľmi pekne navštívená, skončila.
Zdroj: Slovák, roč. XXV., 25. februára 1943, č. 46, s. 4. Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave, http://digitalna.kniznica.info/browse.

Klamal a prepíjal
Bratislava. – Dňa 5. augusta zatkli Michala Karvaša, absolventa obchodnej akadémie, narodeného 27. augusta 1918 v Pyteľovej, okr. Kremnica. Menovaný obchádzal vysokopostavených verejných činiteľov, vydávajúc sa za politického väzňa a prenasledovaného za politickú minulosť. Tvrdil o sebe, že je vysokoškolákom a chce odísť do cudziny. Nakoľko Karvaš pod touto zámienkou lákal peniaze, vzbudzoval dojem provokatéra, bolo proti nemu zavedené vyšetrovanie. Po jeho zatknutí sa zistilo, že menovaný bol alkoholik a vylákané peniaze prepil.
Karvaš bol odovzdaný na potrestanie tunajšiemu policajnému trestnému sudcovi s návrhom, aby ho z obvodu veľkej Bratislavy vypovedali a dopravili do domovskej obce. Vzhľadom na to, že toto nebol ojedinelý prípad, Povereníctvo vnútra žiada verejnosť, aby podobných podvodníkov oznámili najbližšej stanici NB.
Zdroj: Národná obroda, roč. III., 4. októbra 1947, č. 225, s. 2. Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave, http://digitalna.kniznica.info/browse.