Pitelová v období druhej svetovej vojny
O dve desaťročia neskôr, ako skončil dovtedy najväčší vojnový konflikt v dejinách ľudstva, zachvátila svet ešte ničivejšia vojna. Táto vyčíňala aj priamo v Pitelovej a v jej bezprostrednej blízkosti. Obec sa stala súčasťou dejiska bojov, postupov a presunov vojska. Pocítila hrôzy vojny so všetkými dôsledkami. Pitelovčania však neboli len pasívnymi objektmi, ale takisto činnými aktérmi vojnových dianí. So zbraňou v ruke, ba niekedy i vlastnou krvou písali stránky našej histórie. Či už z donútenia, alebo vedome, bojovali za svoju vlasť a slobodu.
Skupinu pitelovských priamych účastníkov na bojiskách druhej svetovej vojny predstavovali vojaci povolaní do slovenskej armády, jednej zo spojeneckých armád Nemecka. Bojovali najmä na východnom fronte proti Sovietskemu zväzu od 24. júna 1941 do 1. júna 1944. Tu napríklad zahynul Vincent Páchnik. Niektorí z týchto mužov mohli prebehnúť na sovietsku stranu, minimálne Jozef Podhora k bieloruským partizánom. Na prelome októbra a novembra 1943 boli podaktorí nasadení do opevňovacích a rekonštrukčných prác v Taliansku, medzi nimi tiež Štefan Sklenka. Nie všetci príslušníci slovenskej armády prechovávali sympatie k spojenectvu s Nemeckom a nacistickým diktátom. Odbojové tendencie postupne prerástli do Slovenského národného povstania, ktoré vypuklo 29. augusta 1944. Na povstalecké územie sa Pitelovčania dostali mobilizáciou alebo momentálnym výkonom základnej vojenskej služby. Po porážke povstalcov a ich zatlačení do hôr sa časť z nich vrátila domov, iní boli zatknutí a odvlečení do zajateckých táborov.
Pre obec bola dramatická predovšetkým jeseň 1944 a posledná fáza vojny, keď sa blížila frontová línia. Prvé boje sa odohrali v októbri 1944 počas Slovenského národného povstania. Pitelová spadala do kľúčového priestoru okolo Jalnej (dnes miestna časť Trnavej Hory) – prístupového miesta ku Zvolenu a letisku Tri Duby. Predzvesťou ďalšieho utrpenia bolo sústredenie nemeckého vojska v dedine v priebehu marca 1945. Zo strachu o vlastný život sa Pitelovčania zdržiavali v pivniciach a iba nakrátko vchádzali do svojich príbytkov uvariť niečo z toho, čo im Nemci nepobrali. V dôsledku ostreľovania obce zomrelo šesť civilných obyvateľov a súčasne boli spôsobené materiálne škody na majetkoch. Ľudia si mohli s úľavou vydýchnuť až vtedy, keď sa v noci z 30. na 31. marca 1945 objavili v Pitelovej prví príslušníci osloboditeľskej armády.
