Rodokmeň obce Pitelová
„Pamätaj si ma v rodokmeni, moje meno, moje dni, môj svár;
potom budem lietať na krídlach času a žiť nekonečný život.“
Linda Goetsch
Pokiaľ ste si už prečítali jednotlivé state o dejinách Pitelovej, zverejnené na tejto stránke, zistili ste, že pitelovskí predkovia žili v podmienkach, aké sa ani zďaleka nepodobali tým dnešným. Boli vystavení poddanským služobnostiam, opakovaným vojnovým konfliktom, neúrodám, epidémiám bez vymožeností modernej medicíny, meniacim sa štátnym zriadeniam s rozličnou ideológiou, ba aj zavádzaniu prelomových technických vynálezov do praxe, čomu sa chtiac-nechtiac museli prispôsobiť. V tejto časti môžete spoznať tých, ktorí v opísaných existenčných okolnostiach skutočne jestvovali a svojimi individuálnymi ľudskými osudmi v podstate tvorili dejiny dediny. Zachytená postupnosť predkov nie je len sumárom mien a dátumov, ale môže priniesť nečakané informácie. Možno odhalíte doposiaľ neznáme príbuzenské väzby, porozumiete tomu, čo kreovalo Vašu povahu, prečo ste si zvolili svoju profesiu, prípadne čo ovplyvňuje Váš vzťah k určitému miestu. Je to príležitosť dozvedieť sa viac o ľuďoch, bez ktorých by ste na tomto svete neboli. Hlbším prenikaním do života svojich predkov si budete väčšmi vážiť ich pracovnú námahu, lepšie sa vcítite do ich radostí i bôľu a napokon budete obdivovať, že to všetko vôbec prežili.
Ako to funguje? Stačí do vyhľadávacieho políčka zadať časť mena a/alebo priezviska osoby, po čom sa zobrazí karta s jej údajmi. V rámci karty uvidíte najbližších príbuzných tejto osoby. Kliknutím na príbuzného sa ukážu zase jeho ďalší príbuzní. Postupným klikaním získate informácie o svojich predkoch, t. j. v najideálnejšej situácii: meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia, sobáš, dátum a miesto úmrtia, príčina úmrtia, dátum pohrebu, miesto pochovania (od 1. januára 1843), povolanie. Rozsah zverejnených údajov závisí od toho, či boli zaznamenané v matrikách, resp. dostupné priamo na pitelovskom cintoríne. V matrikách pokrstených sa do roku 1852 evidoval iba dátum krstu, keďže mali prioritne potvrdiť, či osoba prijala sviatosť krstu a stala sa členom cirkevného spoločenstva. Z dôvodu vysokej detskej úmrtnosti sa novorodenci krstili čo najskôr po narodení, preto v prípade absencie dátumu narodenia bol dátum krstu považovaný za dátum narodenia. Ak kňaz vo svätokrížskej matrike zomrelých z rokov 1744 – 1777 nenapísal k pochovanému dátum jeho úmrtia, zaevidovaný bol deň pred pohrebom, čo bol prevažujúci interval v tej dobe.
Pri latinských krstných menách Paulus a Andreas sa v súčasnosti nedá zistiť, ktorú slovenskú variantnú podobu mena jeho nositeľ skutočne používal. Na účely zostavenia rodokmeňa bolo uprednostnené meno Pavol pred menom Pavel a Ondrej pred Andrejom. Veľakrát sa pri zapisovaní do matrík plietli krstné mená Matúš (Matthaeus) a Matej (Mathias), napríklad dieťa krstené menom Matúš bolo do sobášnej matriky zapísané ako Matej.
Opätovne vydatá vdova má za svojím krstným menom v rodokmeni obce uvedených toľko manželských priezvisk, koľko sobášov v živote absolvovala. Dokonca aj niektorí muži prijali po sobáši nové priezvisko (napr. Tomáš Dovičiar, rod. Piatrik). V Pitelovej ešte v 20. rokoch 19. storočia preberal muž priezvisko svojho svokra, keď sa priženil do rodiny svojej manželky. Toto tzv. prístupníctvo sa zvyklo voliť, ak v rodine chýbal syn, mužská pracovná sila, prípadne gazda pre vek či nejaké postihnutie nebol schopný fyzicky pracovať na majetku.
Slovo alias vložené akoby medzi dve/tri priezviská poukazuje na prímeno slúžiace v dedine k rozlíšeniu menovcov. Oficiálne priezvisko sa uvádza hneď za krstným menom, prímeno za slovkom alias. Prímeno je v rodokmeni použité od jeho prvého výskytu až po najmladšiu generáciu, aby jednotlivec s frekventovaným priezviskom mohol ľahšie odsledovať, ku ktorému rodu presne patrí.
Pokiaľ pri Vašom mužskom predkovi nie je vyplnené povolanie (napr. učiteľ, kováč, povozník, pastier), s najväčšou pravdepodobnosťou zabezpečoval obživu svojej rodine obrábaním pôdy a chovom domácich úžitkových zvierat. Hospodársky najsilnejším roľníkom bol sedliak (lat. colonus, maď. gazda, pór, földműves). Želiar (lat. inquilinus, maď. zsellér) patril k chudobnejšej vrstve pospolitého ľudu. Mal rodinný dom, užíval malý kus pôdy a často bol odkázaný na námezdnú prácu. V najhoršom hospodársko-sociálnom postavení sa nachádzal podželiar (lat. subinquilinus, maď. napszámos, házatlan zsellér). Nemal dom ani pôdu, býval v podnájme a živil sa príležitostnou fyzickou prácou s denným alebo týždenným vyplácaním mzdy. Zaradenie osoby do konkrétnej skupiny zistíte po zaregistrovaní sa na stránke Genealogickej spoločnosti pri Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní (https://www.familysearch.org/) a vyhľadaní záznamov o krste či sobáši detí Vášho predka, prípadne o jeho sobáši i úmrtí v cirkevných matrikách (Jastrabá) podľa dátumov uvedených v rodokmeni obce. Sociálne postavenie (povolanie) tohto druhu sa začalo zapisovať v priebehu 20. rokov 19. storočia, a to k priezviskám, resp. do samostatného stĺpca. Niekedy postrehnete, že pri tej istej osobe bola počas života vyznačená príslušnosť raz k jednej skupine, inokedy zase k druhej. Prechod medzi jednotlivými skupinami bol možný, no v prípade cirkevných matrík s istotou nevieme, či skutočne došlo k ekonomickej zmene v rodine alebo len pán farár zapísal to, čo mu nahlásili.
Rodokmeň obce Pitelová bol spracovaný najmä na základe štúdia verejnosti prístupných cirkevných a štátnych matrík týkajúcich sa Pitelovej (farnosť/matričný obvod Jastrabá, farnosť Svätý Kríž – dnes Žiar nad Hronom). Využité boli tiež rôzne doplnkové archívne písomnosti (napr. evidencia vojakov, voličské zoznamy, vojenskí poškodenci), ktoré však majú určité obmedzenia. Nie sú úplne spoľahlivé v dátumoch narodenia a neobsahujú dievčenské priezviská žien. Rodokmeň sa sústredí prioritne na ľudí narodených v Pitelovej. Ak niečí manžel alebo manželka pochádzali odinakiaľ, ich predkovia neboli predmetom výskumu. Keď sa niekto z obce odsťahoval, jeho potomkovia boli identifikovaní väčšinou iba v jednej generácii. Rodokmeň zachytáva 4 869 osôb narodených v rozpätí rokov 1676 až 1901 (len výnimočne s presahom bližším k prítomnosti) a dnes už zosnulých. Nie sú to úplne všetky osoby zapísané v matrikách. Rodokmeň bol zostavovaný od roku 1901 spätne. K prvej zaevidovanej manželskej dvojici sa schematicky pričlenili príbuzní, k nim zase ich príbuzní a takto od človeka k človeku sa vzájomnými väzbami dostali do rodokmeňa obce takmer všetci Pitelovčania. Každý príbuzný bol príbuzným ďalšieho príbuzného so vzťahmi odvodenými z pokrvenstva či manželstva. Zapracovaní neboli príslušníci rodín, ktorí žili v najstaršom matrikami doloženom období a nedali sa príbuzensky priradiť k mladším osobám. Títo buď vymreli bez zanechania potomkov, alebo z dediny odišli. Zvoleným postupom sa v pitelovskom rodokmeni nachádzajú ľudia spojení pomyselnými rodinnými nitkami a možno povedať, že dokopy naozaj tvoria jednu veľkú rodinu. Nitky príbuzenstva sa tiahnu od hlbokej minulosti, zbiehajú sa k nám – súčasníkom a pretkávajú naše životné osudy. Bola by škoda ich pretrhnúť, nech sa teda vinú čo najdlhšie až do ďalekej budúcnosti.
