Symboly obce Pitelová

Súčasné obecné symboly Pitelovej majú pôvod v historických symboloch obce. Tieto sa zachovali v odtlačkoch pečatidla používaného v minulosti na overovanie obecných listín. Aj v prostredí malých dedín, akou bola i Pitelová, nastala v istom období potreba písomne zachycovať zmeny majetkovoprávnych vzťahov a tieto obecné dokumenty potvrdzovať vlastným pečatidlom, pretože im dodávalo právnu silu a záväznosť. Administratívna činnosť spojená s pečatením písomností nabádala každú obec, aby pre svoju pečať zvolila dostatočne reprezentatívny symbol. Taký, ktorý by bol výrazom jej špecifika a odlišnosti aspoň od obcí v bližšom okolí.¹

Najstarším doloženým overovacím prostriedkom Pitelovej je pečatidlo s motívom pochádzajúcim z roku 1729. V jeho pečatnom poli vyrastajú z pažite dva košaté stromy, medzi ktorými sa vznáša kríž. Kruhopis pečatidla je vyrytý majuskulou v latinskom jazyku: * POSESIO * PITELOVA * ANNO 1729, v slovenskom preklade obec Pitelová v roku 1729. Stromy nesporne symbolizujú zalesnený chotár. Kríž, vzhľadom na datovanie vzniku pečatidla, s najväčšou pravdepodobnosťou predstavuje patrocínium farnosti Svätý Kríž (dnes Žiar nad Hronom), kam Pitelová patrila ako filiálka. Existencia sakrálnej stavby v Pitelovej nie je vtedy ešte doložená.²

Pečatidlo sa odtláčalo priamo do vosku alebo cez tzv. clonu, aby sa pečať neporušila. V tom druhom prípade sa na listinu najprv naniesol pečatný vosk, na ktorý sa položila ozdobne vykrojená papierová clona a až na ňu sa odtlačilo pečatidlo. Archívnym výskumom sa podarilo nájsť oba spôsoby pečatenia na dokumentoch.

Z roku 1863 je už známa okrúhla pečiatka obce Pitelová, zhotovená na základe vzhľadu i symbolického významu obsahu pôvodného obecného pečatidla. V polovici 19. storočia začali voskové pečate veľmi rýchlo vytláčať omnoho praktickejšie atramentové pečiatky.

Následkom politickej situácie v Uhorsku a masového pomaďarčovania názvov obcí, ktoré zasiahlo aj Pitelovú, vznikli v poslednej štvrtine 19. storočia nové nápisové pečiatky. Mali podlhovastý tvar a jednoduché výtvarné spracovanie. V strede pečatného poľa bol majuskulou v maďarskom jazyku vyobrazený názov obce (Pityelova, od r. 1890 Kiszelfalu) a po okrajoch text formulovaný takto:

BARSVÁRMEGYE B. SZT. KERESZTI JÁRÁS PITYELOVA * KÖZSÉG PÉCSÉTJÉ *
(Tekovská župa Tekovskosvätokrížsky okres Pitelová * obecná pečiatka *)
BARS VÁRMEGYÉ KISZELFALU KÖZSÉG
(Tekovská župa Pitelová obec)

V roku 1898 sa v Uhorsku pristúpilo k zjednoteniu a centrálnemu vyhotovovaniu pečiatok, čo súviselo s novým zaradením miest a obcí do jednotlivých kategórií. Klasifikáciu miest a obcí s ich ustálenými názvami vypracovala Krajinská komisia pre kmeňovú knihu obcí. Podľa nariadenia komisie z roku 1902 boli všetky mestá a obce povinné objednať si minimálne jeden kus mosadznej pečiatky v zmysle novej reorganizácie. Výrobou kompozične jednotných pečiatok bol poverený budapeštiansky kovorytec Ignác Felsenfeld. Nápisové pečiatky z jeho dielne obsahovali: názov župy, názov lokality s vyznačením jej zaradenia (obec alebo mesto) a letopočet. Vročenie uvedené na týchto pečiatkach nepoukazovalo na rok vzniku pečiatky, ale na rok, v ktorom komisia ustálila názov a kategóriu príslušnej lokality. Pečiatky miest a obcí v Tekovskej župe boli datované rokom 1902 a 1906.³

Historické pečatidlá so svojimi symbolmi a modernejšie pečiatky slúžili na overovanie listín vydávaných obecnými predstaviteľmi až do vzniku Československej republiky. Zákonom č. 211 z roku 1920 došlo k poštátneniu úradu obecného a obvodného notára,⁴ ktorí už ako menovaní štátni úradníci overovali platnosť nimi vydávaných písomností nápisovou pečiatkou notariátu (bližšie pozri časť Notariát v Pitelovej). Notársky úrad sa tak stal strediskom obecnej správy.⁵

Obec Pitelová v týchto i nasledujúcich rokoch 20. storočia používala nápisové pečiatky bez zahrnutia obecnej symboliky v pečatných poliach.

Zdroje:
Štátny archív v Banskej Bystrici, pracovisko Archív Kremnica:
fond Obvodné notárske úrady z obvodu Okresného úradu v Kremnici /1868/ 1888 – 1950, Obvodný notársky úrad v Trnavej Hore /1868/ 1888 – 1950, šk. č. 12, 15, 16;
fond Okresný úrad vo Svätom Kríži nad Hronom 1923 – 1928, inv. č. 54, šk. č. 25, č. j. 4502/1925-adm.; inv. č. 56, šk. č. 36, č. j. 619/1927-adm.;
fond Okresný úrad v Kremnici /1919/ 1923 – 1945, inv. č. 252, šk. č. 68, č. j. D1-305/1945-prez.;
fond Miestne národné výbory v okrese Žiar nad Hronom 1945 – 1982, IV. časť, 2. zväzok, Miestny národný výbor v Pitelovej 1950 – 1976, šk. č. 4.

K používaniu svojich historických symbolov sa obce vrátili až po zmene spoločenských pomerov v roku 1989. Novodobými symbolmi obce Pitelová sú erb a vlajka. Tieto symboly vznikli, boli prijaté a zaradené do Heraldického registra Slovenskej republiky v roku 2006.

Aktuálny erb obsahuje rastlinný a sakrálny motív, verne zobrazený podľa odtlačku starobylého pečatidla obce z roku 1729. Blazón erbu (odborný heraldický opis erbu) znie: „V modrom štíte zo zelenej pažite vyrastajúce dva strieborné listnaté stromy, medzi nimi vznášajúci sa zlatý latinský ďatelinkovitý kríž.“ Erbová figúra je vložená do dolu zaobleného, takzvaného neskorogotického heraldického štítu.

Autormi erbu sú Peter Kónya, Leon Sokolovský a Sergej Pančák. Erb bol prijatý 16. novembra 2006 pod číslom uznesenia OZ – 26/2006 a zapísaný do Heraldického registra Slovenskej republiky pod signatúrou P-218/2006.

Z farieb erbu vychádza vlajka ako ďalší symbol obce. Pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej (2/6), modrej (1/6), zelenej (1/6) a bielej (2/6). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.⁶

Od erbu Pitelovej je odvodená tiež terajšia okrúhla pečiatka obce. Tvorí ju erbové znamenie s majuskulným slovenským kruhopisom v znení: * OBEC PITELOVÁ *.

[1] Hudák, J.: Patrocíniá na Slovensku (súpis a historický vývin). Bratislava: Umenovedný ústav Slovenskej akadémie vied, 1984, s. 71.

[2] Novák, J.: Pečate miest a obcí na Slovensku – II. zväzok, N – Ž. Bratislava: Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, 2008, s. 109.

[3] Novák, J.: Pečate miest a obcí na Slovensku – I. zväzok, A – M. Bratislava: Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, 2008, s. 21 – 23.

[4] Šutajová, J.: Formovanie obecnej samosprávy na Slovensku. In: Človek a spoločnosť, roč. 9, 2006, č. 2, s. 14 – 20. [Online]. Dostupné na: http://www.clovekaspolocnost.sk/jquery/pdf.php?gui=DQLDG6AI8B2YKGL4VNH1NAQR.

[5] Botík, J. – Slavkovský, P.: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska I. Bratislava: Veda, 1995, s. 407 (heslo: notár).

[6] Kartous, P. – Vrteľ, L.: Heraldický register Slovenskej republiky VII. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, Martin: Matica slovenská, 2009, s. 120 – 121. Vyobrazenia dostupné online na: http://ives.minv.sk/heraldreg/.