Staviteľstvo a bývanie

Tradičné obydlie človeka pozostávalo v minulosti z obytného domu, dvora a hospodárskych stavieb. Dom to nebola iba budova poskytujúca strechu nad hlavou, predstavoval symbol pôvodu potomkov pochádzajúcich „z jedného hniezda“. Pre našich predkov bol dom všetkým, malým „hradom“, v ktorom sa narodili, žili a napokon zomreli. Sociálne pomery im zvyčajne predurčili rovnaký osud spočívajúci v zotrvaní v rodnej dedine, na dedičnej pôde v chotári, v tom istom dvore i dome. Až od polovice 20. storočia prestalo byť živobytie z gazdovstva jediným východiskom budúcnosti rodín.

Pre „starú“ Pitelovú bolo typické nepravidelné zoskupenie domov s obdĺžnikovým pôdorysom, orientovaných prevažne užšou čelnou stranou kolmo na cestu prechádzajúcu obcou. Spoločensko-ekonomická zmena po roku 1948 mala dopad takisto na oblasť ľudovej architektúry a jej výsledkom bola radikálna prestavba vidieka. Vtedy z Pitelovej zmizli aj tie posledné drevené domy a do súčasnosti (rok 2019) sa ako najstaršie zachovali domy murované z kameňa v medzivojnovom období, nanajvýš na prelome 19. a 20. storočia. Tie, ktoré vznikli prestavaním prvotných drevených príbytkov alebo boli postavené priamo z kameňa pred prvou svetovou vojnou, ešte v mnohom zužitkovali pôvodné staviteľské princípy. Pomocou katastrálnej mapy obce z roku 1860 vieme dokonca identifikovať sedem kamenných rodinných domov, no ak vôbec dnes stoja, ich vzhľad pretvorila neskoršia rekonštrukcia.

V tejto stati sa zameriame na opis znakov charakteristických pre miestne staviteľstvo, na uplatňované konštrukčné postupy, dispozičné riešenia, využitie dvora i hospodárskych stavieb a v neposlednom rade tiež na organizáciu života rodiny v rámci domu.