Dvor a hospodárske stavby

K roľníckemu obydliu patrilo niekoľko funkčne diferencovaných hospodárskych stavieb. Priamo k domu, v predĺženej osi či v uhle, bývala pripojená maštaľ. Ustajňovali sa tu najmä kone a hovädzí dobytok. Pre ovce sa na konci dvorov stavali ovčince, pre prasce chlievy a nad nimi kuríny pre sliepky. V malých gazdovstvách nebolo zvláštnosťou, že sa v maštali držali i ošípané a v zime aj ovce a hydina. Každý druh zvierat mal v maštali vyčlenenú osobitnú časť. V niektorých dvoroch tvorili hospodárske budovy pozdĺžnu samostatnú stavbu v rovnobežnej línii s domom (obr. č. 5). Hospodárske náradie, kurivo a voz sa uschovávali v kôlni.

V zadnej časti dvora, resp. až za ním v priestranstve ovocnej záhrady, bolo umiestnené humno, kde sa uskladňovali snopy obilia a kde sa tiež mlátilo. Z dispozičného hľadiska boli pre Pitelovú charakteristické humná s vchodom na širšej strane, ktoré mali záčiny (priestory na uloženie nevymláteného obilia a slamy) po obidvoch stranách vchodu alebo len po jednej. Svoju základnú funkciu si humná udržali do začiatku 20. storočia. Prechodom na strojové mlátenie sa stali skladmi krmovín. Po združstevnení sa zbúrali, prípadne prestavali na iné objekty.1

Poľnohospodárske produkty vyžadujúce chladné, vlhké a nezamŕzajúce prostredie sa skladovali v pivnici. Boli to spravidla jednopriestorové podzemné miestnosti postavené samostatne na dvore alebo na ulici neďaleko príbytku (obr. č. 2), neskôr pod domom. V zoskupení väčšieho počtu boli pivničky na zemiaky vykopané vo svahu za dnešným obchodom v centrálnej časti obce, v mieste výsadby čerešní. Mali jednoduchú konštrukciu v podobe jamy vykopanej do zeme, prikrytej doskami, so sedlovou doštenou strechou.2

Vedľajšie hospodárske budovy sa obyčajne nestavali z toho istého materiálu ako hlavné stavby. Používalo sa tvrdé drevo listnatých stromov, ktoré nebolo dostatočne rovné (obr. č. 3), resp. kameň viazaný bez spojiva (obr. č. 1). Medzery v drevených stenách hospodárskej budovy sa nevypĺňali, aby mali dobré vetranie.

Keď prostredníctvom sčítania z roku 1869 vyhodnotíme vtedajšiu existenciu stavieb na uskladnenie poľnohospodárskych produktov a na ustajnenie domácich zvierat, zistíme, že humná neboli zaevidované iba pri 14 zo 62 obývaných domoch, a to vzhľadom na spoločensko-ekonomické zaradenie osôb v nich žijúcich. Humná nemali nádenníci (domy č. 35, 41, 45, 53 a 55), malí roľníci (domy č. 57 a 60), kováči (domy č. 40 a 63), čižmár (dom č. 43), hostinský (dom č. 47), obecní pastieri (domy č. 50 a 56), pitelovský učiteľ a horár (dom č. 48). Maštaľ sa nenachádzala len pri štyroch obývaných domoch, konkrétne pri dvoch obecných (č. 40 a 50) a dvoch domoch ovdovených nádenníčok (č. 35 a 45). Približne v polovici gazdovstiev bola iba jedna, vo zvyšných dve až tri maštale. Vysoký podiel chovaných oviec v obci vyžadoval existenciu ovčincov na ich prezimovanie (43-krát). Pivnice prislúchali k štyrom domom (súpisné č. 21, 23, 26 a 48).

 


[1] Kovačevičová, S.: Sídla a obydlie. In: Etnografický atlas Slovenska. Bratislava, Veda, 1990, s. 56.

[2] Respondent: muž (*1936).