Nové staviteľské trendy

V medzivojnovom období sa v Pitelovej začali stavať domy so štvorspádovou valbovou strechou, pod ktorou neboli osadené už len obvodové múry, ale tiež gánok (obr. č. 1 až 4). Pod odkvapom strechy pozdĺž vstupnej časti do domu sa vytváral krytý priestor ohraničený stĺpmi, prípadne zábradlím alebo múrikom. Chránil steny od zvlhnutia, využíval sa na rozličné pracovné činnosti, v letnom období aj na odpočinok a posedenie. Gánok začínal od čelnej strany domu dvercami napojenými na jednokrídlovú či dvojkrídlovú bránu, ktorá spredu uzatvárala dvor. Neskôr sa pred ňou postavila samostatná brána s plotom okolo celého pozemku s domom. Keď sa priestor gánku vyplnil zasklenými rámami, zmenil sa na verandu. Naopak, jeho starším vývinovým stupňom bolo podstenie (podstienka).1 V týchto domoch boli zabudované väčšie trojdielne okná.

V obci sa začali objavovať takisto podpivničené domy, čo súviselo nielen s potrebou skladovacích priestorov, ale aj s možnosťou vyrovnania terénu (obr. č. 5). Prostredníctvom pivnice umiestnenej pod prednou izbou sa vyrovnal svah a súčasne sa zabezpečila izolácia obytnej časti stavby. Vchod do pivnice bol umiestnený v podmurovke z čelnej strany domu. Ľudia zvykli v pivniciach skladovať zeleninu, zemiaky, sudy s kyslou kapustou. Do domu sa vchádzalo z vyvýšeného gánku.

Hoci pitelovské domy sa už svojím vonkajším vzhľadom odlišovali od miestnych starších príbytkov, stavebné plány ešte v 40. rokoch 20. storočia počítali s rozdelením vnútorného priestoru na tri miestnosti: izba, kuchyňa, komora (obr. č. 6 a 7).

Rekonštrukčná výstavba po druhej svetovej vojne v Pitelovej nadväzovala na staré členenie domu. Pribudli izby, občas vodovod a priestory na hygienické vybavenie. Architektúru nových domov začali usmerňovať rôzne technické príručky, ktoré odporúčali hlavne prízemný alebo poschodový štvorcový dom v záhradke. Koncom 60. rokov 20. storočia bolo možné stavať domy na základe Katalógu projektov rodinných domov. Z neho si stavebník vybral najvyhovujúcejší typ a k nemu za poplatok dostal projektovú dokumentáciu.2 Začali sa uplatňovať priemyselne vyrábané stavebné materiály, nové technológie, dispozičné riešenia i celkové estetické stvárnenie. Predĺženie komína z kuchyne nadol viedlo k vytvoreniu vyvýšeného suterénu s obytnou kuchyňou či bytom pre najstaršiu generáciu. Dom sa prispôsobil výlučne biologickým a spoločenským potrebám. V období, keď väčšinu Pitelovčanov živil samozásobiteľský spôsob hospodárenia, príbytok slúžil súčasne ako pracovné miesto. Neexistoval priestor, ktorý by mal iba obytnú alebo iba hospodársku funkciu. V izbe sa nielen stolovalo (pred vyčlenením kuchyne i varilo), spalo, odbavovali sviatky, prijímali hostia, ale tiež vykonávali rôzne domáce práce. Komory, maštale, humná neslúžili len na poľnohospodárske účely, no aj na spanie.

Miestny kronikár v roku 1965 a 1967 zapísal:
„V obci sa stavajú zväčša jednopodlažné domy s podkrovím. Občania okrem nových domov robia menšie i väčšie opravy starých domov, a to tým spôsobom, že rušia hospodárske stavby (maštale, humná) a prerábajú ich na obývacie miestnosti.“ (1965)
„Občania adaptovali už takmer všetky staré domy a vystriedali ich nové murované svetlejšie a v mnohých prípadoch i poschodové. Občania podľa svojich finančných možností zväčšujú i zvyšujú počet obývacích priestorov, nakoľko životnou požiadavkou priemernej rodiny je mať aspoň 2 izby (obývačka, spálňa), potom kuchyňa, špajza, kúpeľňa, WC, pivnice pod celým – prípadne pol domom.“ (1967)3

Aktuálne sa pri rekonštrukcii len veľmi ojedinele objavujú tendencie nadväzovať na miestne staviteľské tradície (obr. č. 9 až 12). Lokálny charakter sídelnej zástavby sa síce zachováva, no výstavba alebo prestavba sa realizuje podľa individuálneho vkusu a požiadaviek stavebníka.

 


[1] Botík, J. – Slavkovský, P.: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska I. a II. Bratislava, Veda, 1995, s. 147, 51 a 297 (heslá: gánok, podstenie, veranda).
Kovačevičová, S.: Sídla a obydlie. In: Etnografický atlas Slovenska. Bratislava, Veda, 1990, s. 54.

[2] Kovačevičová, S.: Sídla a obydlie. In: Etnografický atlas Slovenska. Bratislava, Veda, 1990, s. 54.

[3] Kronika obce Pitelová, zápis z roku 1965 (s. 39), 1967 (s. 48).