Nové staviteľské trendy

V medzivojnovom období sa v Pitelovej začali stavať domy so štvorspádovou valbovou strechou, pod ktorou neboli osadené už len obvodové múry, ale tiež gánok (obr. č. 1 až 4). Pod odkvapom strechy pozdĺž vstupnej časti do domu sa vytváral krytý priestor ohraničený stĺpmi, prípadne zábradlím alebo múrikom. Chránil steny od zvlhnutia, využíval sa na rozličné pracovné činnosti, v lete aj na odpočinok a posedenie. Gánok začínal od čelnej strany domu dvercami napojenými na jednokrídlovú či dvojkrídlovú doštenú bránu, ktorá spredu uzatvárala dvor. Neskôr sa pred ňou postavila samostatná brána s plotom okolo celého pozemku s domom. Keď sa priestor gánku vyplnil zasklenými rámami, zmenil sa na verandu. Naopak, jeho starším vývinovým stupňom bolo podstenie (podstienka).1 V týchto domoch boli zabudované väčšie trojdielne okná.

V obci sa začali objavovať takisto podpivničené domy, čo súviselo nielen s potrebou skladovacích priestorov, ale aj s možnosťou vyrovnania terénu (obr. č. 5). Prostredníctvom pivnice umiestnenej pod prednou izbou sa vyrovnal svah a súčasne sa zabezpečila izolácia obytnej časti stavby. Vchod do pivnice bol umiestnený v podmurovke z čelnej strany domu. Ľudia zvykli v pivniciach skladovať zeleninu, zemiaky, sudy s kyslou kapustou. Do domu sa vchádzalo z vyvýšeného gánku.

Hoci pitelovské domy sa už svojím vonkajším vzhľadom odlišovali od miestnych starších príbytkov, stavebné plány ešte v 40. rokoch 20. storočia počítali s rozdelením vnútorného priestoru na tri miestnosti: izba, kuchyňa, komora (obr. č. 6 a 7).

Rekonštrukčná výstavba po druhej svetovej vojne v Pitelovej nadväzovala na staré členenie domu. Pribudli izby, občas domový vodovod a priestory na hygienické vybavenie. Architektúru nových domov začali usmerňovať rôzne technické príručky, ktoré odporúčali hlavne prízemný alebo poschodový štvorcový dom v záhradke. Koncom 60. rokov 20. storočia bolo možné stavať na základe Katalógu projektov rodinných domov. Z neho si stavebník vybral najvyhovujúcejší typ a k nemu za poplatok dostal projektovú dokumentáciu.2 Zavádzali sa priemyselne vyrábané stavebné materiály, nové technológie, dispozičné riešenia i celkové estetické stvárnenie. Predĺženie komína z kuchyne nadol viedlo k vytvoreniu vyvýšeného suterénu s obytnou kuchyňou či bytom pre najstaršiu generáciu. Dom sa prispôsobil výlučne biologickým a spoločenským potrebám. V dobe, keď väčšinu Pitelovčanov živil samozásobiteľský spôsob hospodárenia, príbytok slúžil súčasne ako pracovisko. Neexistoval priestor, ktorý by mal iba obytnú alebo iba hospodársku funkciu. V izbe sa nielen stolovalo (pred vyčlenením kuchyne i varilo), spalo, odbavovali sviatky, prijímali hostia, ale tiež priadlo, tkalo, šilo, opravovalo náradie, plietli košíky. Komory, maštale, humná takisto neslúžili len poľnohospodárskym účelom. Miesto na spanie tu našli mladomanželia, dievky, mládenci či paholci.

Miestny kronikár v roku 1965 a 1967 zapísal:
„V obci sa stavajú zväčša jednopodlažné domy s podkrovím. Občania okrem nových domov robia menšie i väčšie opravy starých domov, a to tým spôsobom, že rušia hospodárske stavby (maštale, humná) a prerábajú ich na obývacie miestnosti.“ (1965)
„Občania adaptovali už takmer všetky staré domy a vystriedali ich nové murované svetlejšie a v mnohých prípadoch i poschodové. Občania podľa svojich finančných možností zväčšujú i zvyšujú počet obývacích priestorov, nakoľko životnou požiadavkou priemernej rodiny je mať aspoň 2 izby (obývačka, spálňa), potom kuchyňa, špajza, kúpeľňa, WC, pivnice pod celým – prípadne pol domom.“ (1967)3

Aktuálne sa pri rekonštrukcii len veľmi ojedinele objavujú tendencie nadväzovať na miestne staviteľské tradície (obr. č. 9 až 12). Lokálny charakter sídelnej zástavby sa síce zachováva, no výstavba alebo prestavba sa realizuje podľa individuálneho vkusu a požiadaviek stavebníka.

 


[1] Botík, J. – Slavkovský, P.: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska I. a II. Bratislava, Veda, 1995, s. 147, 51 a 297 (heslá: gánok, podstenie, veranda).
Kovačevičová, S.: Sídla a obydlie. In: Etnografický atlas Slovenska. Bratislava, Veda, 1990, s. 54.

[2] Kovačevičová, S.: Sídla a obydlie. In: Etnografický atlas Slovenska. Bratislava, Veda, 1990, s. 54.

[3] Kronika obce Pitelová, zápis z roku 1965 (s. 39), 1967 (s. 48).