Vybrané kapitoly z dejín Pitelovej
Táto časť sa sústredí na mnohoročný hospodársky, sociálny a kultúrny vývoj obce Pitelová. Jej obsah síce predstavuje iba zlomok z celého historického diania, no predsa len poskytuje možnosť prejsť sa storočiami existencie dediny, nakrátko sa pozastaviť a poohliadnuť. Rozprávanie začína v praveku, pokračuje prvými písomnými záznamami o existencii sídiel na strednom Pohroní, ďalej udalosťami z čias prenikania Osmanskej ríše do strednej Európy a ozbrojených povstaní šľachty nespokojnej s absolutisticko-centralizačnou vládou panovníka. Po tomto búrlivom období nastala etapa stabilizácie a rozvoja uhorskej krajiny. Zrealizovali sa reformy s cieľom prekonať zaostávanie ríše, a to v poľnohospodárstve, súdnictve, školstve, zdravotníctve, armáde, vo vzťahu zemepán – poddaný i v iných sférach. Koniec osvietenských reforiem priniesol rok 1792, odkedy sa až do roku 1848 iba konzervovali staré pomery. Tento stav ovplyvnila Veľká francúzska revolúcia a zapájanie sa Rakúska do protinapoleonských koalícií, čo spôsobilo územné straty, ekonomické škody a úbytok obyvateľstva. Revolučné roky 1848/49 znamenali pre habsburskú monarchiu prelomový moment. Vypuknutie revolúcie vo Viedni a v Pešti malo silný dopad na dianie na uhorskom sneme a vyústilo do prijatia takzvaných marcových zákonov. Zo schválených legislatívnych predpisov sa Pitelovčanov najvýznamnejšie dotklo zrušenie poddanstva. V druhej polovici 19. storočia bojovali Slováci za právo na sebaurčenie. Aktivity vyvrcholili zriadením Matice slovenskej a troch slovenských gymnázií. Vynaložené úsilie napokon zmarilo rakúsko-uhorské vyrovnanie v roku 1867, po ktorom došlo k maďarizácii všetkých oblastí politického, verejného aj kultúrneho života nemaďarských národov uhorského štátu.
Za hlavné pramene poznania existenčných podmienok a možností pitelovských predkov boli zvolené dikálne (daňové) súpisy, urbáre i sčítania. Z obdobia druhej polovice 16. storočia sa zachovalo viacero urbárov svätokrížskeho panstva, v ktorých boli evidovaní pitelovskí poddaní, nimi užívané pozemky a ich služobné povinnosti. Jednotné urbáre sa zaviedli po roku 1767, keď sa z iniciatívy Márie Terézie spustil proces urbárskej regulácie a začali sa upravovať vzťahy medzi zemepánmi a ich poddanými. Urbár obce Pitelová bol vyhotovený v roku 1773 a stal sa základnou právnou úpravou poddanských vzťahov až do konca feudalizmu v roku 1848.
Dikálne súpisy vznikali ako podklad na rozvrhnutie štátnej i stoličnej dane pripadajúcich na obce a v rámci nich na jednotlivcov podľa ich hospodárskych pomerov. Poverení úradníci chodili od sídla k sídlu a v zmysle vopred vypracovanej schémy alebo inštrukcie zaznamenávali všetky potrebné údaje o zdaniteľnom majetku. Smerodajné informácie získavali priamou obhliadkou tamojších podmienok a od oficiálnych predstaviteľov dedín i mestečiek – richtárov a prísažných. Najstarší použitý z týchto súpisov (1696) bol súčasťou plánovaného celokrajinského súpisu, nariadeného Leopoldom I. Habsburským. Hoci sa zapisovatelia venovali pomerne stručne počtu hospodárstiev, polohe obce, blízkosti ciest, kvalite i rozlohe pôdy, pre Pitelovú to malo mimoriadny význam. Súpis zachytil prvé zmeny v osídlení katastrálneho územia dediny. V habsburskej monarchii ešte neutíchli domáce rozbroje, a tak obyvatelia niektorých obcí opustili svoje pôvodné príbytky a postavili si domy na novovyklčovanej pôde vo vyššie položených miestach, aby sa oslobodili od nájazdov vojsk. Spolu s Pitelovou sa rovnaké riešenie neľahkej situácie dotklo napríklad aj Kľačian (dnes miestna časť Trnavej Hory) a Hronskej Dúbravy. Z rokov 1710 a 1714 sa za Tekovskú stolicu dochovali sumárne údaje vykonaných dikálnych súpisov. Na úrovni obcí sa uviedol počet obyvateľov nad 16 rokov, rozsah plochy obsiatej obilninami, množstvo dorobeného sena a chované hospodárske zvieratá. Prvými súpismi daňovníkov, v ktorých sa zaznamenali predstavitelia (hlavy) jednotlivých pitelovských hospodárstiev individuálne, boli celouhorské súpisy z rokov 1715 (online) a 1720 (online). K menám daňovníkov sa zaznačila plocha nimi obrábaných polí a lúk. Súpis z roku 1715 navyše obsahoval textovú časť s dôležitými poznatkami o pôde, lúkach, pasienkoch, lesoch, mlynoch či krčmách. Pri menách poddaných zaoberajúcich sa remeslom sa špecifikovalo tiež ich mimopoľnohospodárske alebo výlučné zamestnanie. Potom nasledovali individuálne súpisy neprivilegovaných vrstiev Tekovskej stolice a ich hospodárskej situácie z rokov: 1726/27, 1728, 1736/37, 1746/47, 1763/64. Využitý bol i krátky sumár dikálneho súpisu z roku 1802/03 a celokrajinský súpis z roku 1828, zameraný na postavenie daňovníkov a obce zároveň. Prvú modernú štatistiku o obyvateľoch Uhorska reprezentovalo sčítanie ľudu, domov a hospodárskych zvierat podľa stavu 31. decembra 1869. Evidovali sa údaje o všetkých žijúcich Pitelovčanoch prítomných v čase sčítania v obci.
V budúcnosti sa môžu objaviť ďalšie materiály, ktoré odhalia doposiaľ neznáme skutočnosti. Veď zostavovanie historického obrazu obce je o skladaní jednej zistenej informácie k druhej, ako keď archeológ z nájdených črepín rekonštruuje pôvodnú podobu starodávneho predmetu. Akýkoľvek fakt je dôležitý, pretože každá doba prináša v živote niečo iné, špecifické a vytvára zaujímavú mozaiku dejín ľudstva.
