Pitelová v zrkadle štatistických údajov

Vzácne pramene pre poznanie vývoja počtu a štruktúry obyvateľstva predstavujú rôzne lexikóny obcí a miestopisné slovníky zostavené na základe sčítaní ľudu.¹ Pravidelné sčítania ľudu boli v Uhorsku zavedené až po rakúsko-uhorskom vyrovnaní. Uskutočnili sa v rokoch 1869, 1880, 1890, 1900 a 1910. V Československej republike sa sčítanie ľudu konalo v roku 1921 a 1930. Okrem týchto sčítaní boli na Slovensku v rokoch 1919 a 1938 prevedené ďalšie súpisy obyvateľstva, a to kvôli potrebe rýchlej orientácie v pomeroch občanov najmä z hľadiska hospodárskeho (profesijného) a sociálneho stavu. Nasledujúce sčítania prebehli v rokoch 1940, 1950, 1961, 1970, 1980, 1991, 2001, 2011. Sčítaniu v roku 1950, ktoré vyžadovalo dlhšiu organizačnú a metodickú prípravu, predchádzali dva súpisy obyvateľstva v rokoch 1946 a 1947 pre naliehavosť aktuálnych povojnových údajov.

Všetky sčítania až do roku 1950 (vrátane) prinášajú informácie o počte prítomného obyvateľstva, t. j. podľa miesta prítomnosti osôb v deň sčítania, nie podľa miesta ich trvalého bydliska. Od roku 1961 sú evidované počty za obyvateľstvo s trvalým pobytom v obci.²

Pozrime sa bližšie na reč konkrétnych čísiel vykázaných v jednotlivých sčítaniach a zapracovaných do prehľadných tabuliek.

Počet obyvateľov obce Pitelová mal stúpajúcu tendenciu až do roku 1940, po ktorom sa prejavili povojnové pomery. V roku 1961 dosiahol svoj absolútny vrchol. Počnúc rokom 1970 počet obyvateľov klesal, čo miestny kronikár zdôvodnil chýbajúcou družstevnou výstavbou bytov, nižšou životnou úrovňou na dedine, nedostatkom služieb, pracovných príležitostí a obmedzenými možnosťami kultúrneho vyžitia oproti mestu.³

Zaujímavé je tiež sledovať rozdelenie obyvateľstva podľa pohlavia, rodinného stavu, materinského jazyka a náboženského vyznania na sklonku existencie rakúsko-uhorskej monarchie a na začiatku tretieho milénia (pomlčka znamená nesledovanie/nepublikovanie kritéria):

V zmysle dostupných dát počet obyvateľov do roku 1910 narastal, kým na prelome 20. a 21. storočia sa držal na stabilnej hranici. Keď sa pozrieme na údaje z ďalších sčítaní v 20. storočí, zistíme, že populačný vývoj Pitelovej mal od roku 1970 klesajúcu tendenciu, až sa na začiatku 21. storočia ledva vrátil k stavu platnému v roku 1910. Podiel mužov a žien bol skoro vždy vyrovnaný, nemôžeme povedať, že by jedno z pohlaví prevažovalo nad druhým. Priemerný vek v obci musel byť začiatkom 20. storočia nižší ako v 21. storočí, na čo poukazuje silnejšia kategória osôb slobodných oproti ženatým/vydatým a predovšetkým ovdoveným Pitelovčanom. Po roku 2001 sa objavuje výraznejšia skupina rozvedených, dovtedy iba sporadicky prítomní jednotlivci v dedine. Zo sledovaných materinských jazykov jednoznačne sústavne dominovala slovenčina. Prevládajúcim vierovyznaním bolo dlhodobo rímskokatolícke náboženstvo. Do tejto trvalo ustálenej podoby vstúpil zvyšujúci sa počet ľudí bez vyznania, resp. nezisteného vyznania po revolúcii v roku 1989.

Hoci nevýrazné, no spomedzi ostatných náboženských spoločenstiev mali v Pitelovej svoje zastúpenie židia. Prvá zmienka o prítomnosti židovského obyvateľstva v Pitelovej pochádza z druhej polovice 19. storočia, konkrétne z roku 1867, keď sa Šalamúnovi a Rose Meiselovcom, bydliskom v Pitelovej, narodila dcéra Rosi. Árendátor Šalamún Meisel viedol hostinec zriadený v rodinnom dome, ktorého poloha by v súčasnosti najviac zodpovedala pozemku s parcelným č. 128 vedľa domu č. 26. V dedine bývali určite ešte aj v roku 1871. Vtedy sa im narodila ďalšia dcéra Ema.⁴ Podľa výsledkov sčítania obyvateľstva v roku 1869 žila v Pitelovej tiež rodina Mórica Spitzera. Vdovec Móric Spitzer prevádzkoval hostinec v pitelovskej časti Dolina, v dome (dnes č. 176) prenajímanom od Banskobystrického biskupstva. Spolu s ním tu žilo jeho päť detí. Dcéra Julie sa 10. septembra 1872 vydala za Samuela Weisza, ktorý neskôr prevzal funkciu hostinského po svojom svokrovi. Keď v roku 1886 pochovávali syna Hermana, boli stále obyvateľmi Pitelovej.⁵ Ako ďalší hostinskí židovského pôvodu pôsobili v Pitelovej Samuel Riesz (okolo roku 1889), vdovec Július Weisz (okolo roku 1890)⁶ a Adolf Weiner (okolo roku 1895). Arpád Weiner, Adolfov syn, bol obchodník a takisto žil v Pitelovej. Weinerovci bývali v dome s aktuálnym súpisným č. 56 a práve od Adolfa Weinera kúpili manželia Jozef a Anna Páchnikovci príslušný pozemok so stavbou a urbárskymi podielmi.⁷ S obcou sa spájala aj rodina Ignáca Schlesingera (bez bližšieho určenia profesie) a maďarský podnikateľ Gyula Karvázi, ktorý sa oženil s Katarínou Schlesingerovou v roku 1896.⁸ V zmysle zoznamu uhorských remeselníkov a obchodníkov, vypracovaného na základe údajov zo sčítania v roku 1890, žil v Pitelovej i Herman Stotter, obchodník s korením a koloniálnym tovarom. V tom čase bol už vdovec, manželka Regina zomrela 9. augusta 1888 a pochovaná bola na židovskom cintoríne vo Svätom Kríži (dnes Žiar nad Hronom).⁹

Záznamy o židovskom obyvateľstve žijúcom v Pitelovej na prelome 60. a 70. rokov 19. storočia sa nachádzajú v matričných knihách Židovskej náboženskej obce v Kremnici. Mladšie zápisy sú vedené v matričných knihách Židovskej náboženskej obce vo Svätom Kríži. Príslušnosť židov z Pitelovej k svätokrížskej náboženskej obci je prvýkrát zachytená v materiáloch s publikovanými údajmi zo sčítania v roku 1890. Židovská náboženská obec vo Svätom Kríži sa začala formovať v roku 1870. Jej zakladateľom a prvým predstaveným bol Nathan Klein, obchodník s drevom. O rozvíjanie komunity sa od jej počiatku zaslúžil tiež Jozef Weil, majiteľ pozemkov (statkár). Prvým spolkom založeným v sídle náboženskej obce bol Chevra kadiša (svätý spolok). Jeho úlohou bolo starať sa o ťažko chorých a umierajúcich, organizovať pohreby a všemožne pomáhať rodinám nebohých. Predsedom spolku bol v roku 1929 Jozef Zlattner. Členstvo v spolku sa zakladalo na dobrovoľnosti a považovalo sa za česť. Komunita mala istý čas k dispozícii vlastnú ľudovú školu, ktorá sa však pre klesajúci počet žiakov v roku 1919 zatvorila. V zmysle Maďarského židovského lexikónu (1929) bola svätokrížska židovská komunita malá, tvorilo ju 50 členov, 20 rodín a 26 daňových poplatníkov, z toho 1 veľkoobchodník, 20 obchodníkov, 1 lekár a 5 súkromných úradníkov. Miestna synagóga bola postavená v roku 1888 (na dnešnej ulici SNP č. 64).¹⁰  Svoj účel plnila až do jej arizácie v roku 1942. Od 60. rokov 20. storočia v objekte sídlila miestna vývarovňa a napokon domov sociálnych služieb. Židovský cintorín sa nachádzal pod Šibeničným vrchom.¹¹ V materiáloch zo sčítania ľudu v roku 1921, 1930 a 1940 už v Pitelovej nebolo evidované žiadne židovské obyvateľstvo.

Sčítania ľudu sa zameriavali tiež na spôsob bývania obyvateľov. V prípade počtu domov pramene spočiatku nešpecifikujú, či ide o domy obývané alebo neobývané. Za rok 1890 je publikovaný počet obývaných domov, za roky 1900 a 1910 sú k dispozícii počty domov obytných, v rokoch 1921, 1930, 1940 a 1950 domy obývané aj neobývané. Zdroje od roku 1961 obsahujú dáta za trvalo obývané domy, čomu sú prispôsobené takisto počty z rokov 1991 a 2001 v prehľade za obec Pitelová.¹²

Domov v dedine postupne pribúdalo, pričom výstavba naberala na intenzite hlavne v 20. – 30. rokoch a 50. – 60. rokoch 20. storočia. V prvej vlne sa stavali domy v Záhradách. Počas druhej vlny vznikla nová ulica Na pažiti a zaľudnili sa Čierne zeme. Prvé obmedzenia výstavby v roku 1972, súvisiace s nezaradením Pitelovej medzi strediskové obce, zamedzili rozmachu novostavieb. Počet domov prvýkrát stúpol až v roku 2011.

Na záver sa pozastavíme pri prehľade počtu obyvateľov a domov v jednotlivých územných častiach Pitelovej podľa výsledkov sčítania ľudu k 1. decembru 1930. V súčasnosti môže na nás až úsmevne pôsobiť charakterizovanie Čiernych zemí ako samoty. Vykázané dva domy stáli približne v polohe dnešného rodinného domu č. 266:

[1] Sčítanie 1869: A Magyar Korona Országainak Helységnévtára. Budapest: Athenaeum, 1873, s. 1015.
Sčítanie 1880: A magyar korona országaiban az 1881. év elején végrehajtott népszámlálás föbb eredményei megyék és községek szerint részletezve. 2. zv. Budapest: Pesti Könyvnyomda – Részvény – Társaság, 1882, s. 43.
Sčítanie 1890: Jekelfalussy, J.: A magyar korona országainak helységnévtára. Budapest: Pesti Könyvnyomda – Részvény – Társaság, 1892, s. 84 – 85.
Sčítanie 1900: A magyar korona országainak 1900. évi népszámlálása. 1. zv. Budapest: Pesti Könyvnyomda – Részvénytársaság, 1902, s. 8 – 9.
Sčítanie 1910: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. 42. zv. Budapest: Athenaeum, 1912, s. 102 – 103.
Sčítanie 1921: Statistický lexikon obcí na Slovensku. Praha: Ministerstvo vnútra a Štátny úrad štatistický, 1927, s. 84.
Sčítanie 1930: Lexikon obcí v krajine Slovenskej. Praha: Ministerstvo vnútra a Štátny úrad štatistický, 1936, s. 39.
Sčítanie 1940: Lexikon obcí Slovenskej republiky. Bratislava: Štátny štatistický úrad, 1942, s. 35.
Sčítanie 1950 – 1970: Retrospektivní lexikon obcí Československé socialistické republiky 1850 – 1970. I. díl, svazek 2. Praha: SEVT, 1978, s. 1050 – 1051.
Sčítanie 1980: Bačík, V.: Mapa obcí SR so základnými informáciami. Pitelová. [Online]. Dostupné na: http://www.sodbtn.sk/obce/obec.php?kod_obce=517135.
Sčítanie 1991: Výsledky sčítania ľudu, domov a bytov 1991. [Online]. Dostupné na: http://sodb.infostat.sk/scitanie/sk/1991/format.htm.
Sčítanie 2001: Výsledky sčítania ľudu, domov a bytov 2001. [Online]. Dostupné na: http://sodb.infostat.sk/scitanie/sk/2001/format.htm.
Sčítanie 2011: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011. Výsledky v multidimenzionálnych tabuľkách. [Online]. Dostupné na: https://census2011.statistics.sk/tabulky.html.
Štatistický lexikón obcí Slovenskej republiky 2011. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2014, s. 173.

[2] Retrospektivní lexikon obcí Československé socialistické republiky 1850 – 1970. I. díl, svazek 1. Praha: SEVT, 1978, s. 27 – 31.

[3] Kronika obce Pitelová, zápis z roku 1962 (s. 32).

[4] Záznam o narodení Rosi Meiselovej dňa 25. decembra 1867 a Emy Meiselovej dňa 27. mája 1871 v matrike narodených Židovskej náboženskej obce v Kremnici, www.familysearch.org.

[5] Záznam o sobáši Samuela Weisza a Julie Spitzerovej dňa 10. septembra 1872 v matrike sobášených Židovskej náboženskej obce v Kremnici, záznam o úmrtí Hermana Weisza dňa 2. októbra 1886 v matrike zomrelých svätokrížskej židovskej náboženskej obce,  www.familysearch.org.

[6] Jekelfalussy, J.: Magyarország iparosainak és kereskedőinek czím- és lakjegyzéke. Budapest: A Pesti Könyvnyomda – Részvény – Társaság, 1892, s. 826.
Záznam o narodení Dávida Riesza dňa 19. januára 1889 v matrike narodených svätokrížskej židovskej náboženskej obce, www.familysearch.org.

[7] Štátny archív v Banskej Bystrici, pracovisko Archív Kremnica, fond Obvodný notársky úrad pre Kremnicu a okolie za roky 1893 – 1944, úmrtná matrika matričného obvodu Jastrabá (Bartošova Lehôtka), 1895 – 1904, zv. 1, č. 58, rok 1902 (úmrtie Adolfa Weinera).
Štátny archív v Banskej Bystrici, pracovisko Archív Kremnica, fond Obvodné notárske úrady z obvodu Okresného úradu v Kremnici /1868/ 1888 – 1950, Obvodný notársky úrad v Trnavej Hore /1868/ 1888 – 1950, inv. č. 151, ročník 1940, šk. č. 8.

[8] Záznam o narodení Jakuba Schlesingera dňa 22. decembra 1883 a o sobáši Gyula Karváziho s Katarínou Schlesingerovou dňa 17. novembra 1896 v matrike narodených/sobášených svätokrížskej židovskej náboženskej obce, www.familysearch.org.

[9] Jekelfalussy, J.: Magyarország iparosainak és kereskedőinek czím- és lakjegyzéke. Budapest: A Pesti Könyvnyomda – Részvény – Társaság, 1892, s. 613.
Záznam o úmrtí Reginy Stotterovej dňa 9. augusta 1888 v matrike zomrelých svätokrížskej židovskej náboženskej obce, www.familysearch.org.

[10] Franek, J.: Judaizmus. Kniha o židovskej kultúre, histórii a náboženstve. Bratislava: Marenčin PT, 2009, s. 17.
Jekelfalussy, J.: A magyar korona országainak helységnévtára. Budapest: Pesti Könyvnyomda – Részvény – Társaság, 1892, s. 1271.
Ujvári, P.: Magyar Zsidó Lexikon. Budapest: Makkabi, 1929, s. 842 – 843. [Online]. Dostupné na: http://mek.oszk.hu/04000/04093/html/0850.html.

[11] Židovská komunita vo Svätom Kríži nad Hronom. Synagóga. [Online]. Dostupné na: zidovska-komunita-vo-sv-krizi-h.webnode.sk/zidovska-komunita/synagoga/.

[12] Retrospektivní lexikon obcí Československé socialistické republiky 1850 – 1970. I. díl, svazek 1. Praha: SEVT, 1978, s. 27 – 31.