Pitelová v zrkadle štatistických údajov

Vzácne pramene pre poznanie vývoja počtu a štruktúry obyvateľstva predstavujú rôzne lexikóny obcí a miestopisné slovníky zostavené na základe sčítaní ľudu.1 Pravidelné sčítania ľudu boli v Uhorsku zavedené až po rakúsko-uhorskom vyrovnaní. Uskutočnili sa v rokoch 1869, 1880, 1890, 1900 a 1910. V Československej republike sa sčítanie ľudu konalo v roku 1921 a 1930. Okrem týchto sčítaní boli na Slovensku v rokoch 1919 a 1938 prevedené ďalšie súpisy obyvateľstva, a to kvôli potrebe rýchlej orientácie v pomeroch občanov najmä z hľadiska hospodárskeho (profesijného) a sociálneho stavu. Nasledujúce sčítania prebehli v rokoch 1940, 1950, 1961, 1970, 1980, 1991, 2001, 2011. Sčítaniu v roku 1950, ktoré vyžadovalo dlhšiu organizačnú a metodickú prípravu, predchádzali dva súpisy obyvateľstva v rokoch 1946 a 1947 pre naliehavosť aktuálnych povojnových údajov.

Všetky sčítania až do roku 1950 (vrátane) prinášajú informácie o počte prítomného obyvateľstva, t. j. podľa miesta prítomnosti osôb v deň sčítania, nie podľa miesta ich trvalého bydliska. Od roku 1961 sú evidované počty za obyvateľstvo s trvalým pobytom v obci.2

Pozrime sa bližšie na reč konkrétnych čísiel vykázaných v jednotlivých sčítaniach a zapracovaných do prehľadných tabuliek.

Počet obyvateľov obce Pitelová mal stúpajúcu tendenciu až do roku 1940, po ktorom sa prejavili povojnové pomery. V roku 1961 dosiahol svoj absolútny vrchol. Počnúc rokom 1970 počet obyvateľov klesal, čo miestny kronikár zdôvodnil chýbajúcou družstevnou výstavbou bytov, nižšou životnou úrovňou na dedine, nedostatkom služieb, pracovných príležitostí a obmedzenými možnosťami kultúrneho vyžitia oproti mestu.3

Rok

1869

1880

1890

1900

1910

1921

1930

1940

1950

1961

1970

1980

1991

2001

2011

Počet obyvateľov

490

500

525

627

735

781

811

822

760

943

871

777

677

674

688

Zaujímavé je tiež sledovať rozdelenie obyvateľstva podľa pohlavia, rodinného stavu, materinského jazyka a náboženského vyznania na sklonku existencie rakúsko-uhorskej monarchie a na začiatku tretieho milénia (pomlčka znamená nesledovanie/nepublikovanie kritéria):

Rok

Počet obyvateľov

Pohlavie

Rodinný stav

Materinský jazyk

Náboženské vyznanie

muži

ženy

slobodní

ženatí/vydaté

ovdovení

rozvedení

nezistení

slovenský

maďarský

nemecký

chorvátsky

český

nezistený

nevedia hovoriť (deti)

rímskokatolícke

gréckokatolícke

evanjelické aug. vyzn.

reformované kresťanské

židovské

iné

nezistené

bez vyznania

1880

500

466

2

10

 

 

 

22

487

 

2

 

9

2

 

 

1890

525

502

2

21

 

 

 

 

515

 

 

 

10

 

 

 

1900

627

311

316

357

233

36

1

 

589

21

17

 

 

 

 

609

 

4

2

12

 

 

 

1910

735

375

360

413

275

47

 

 

697

29

9

 

 

 

 

720

 

1

6

8

 

 

 

1991

677

328

349

341

632

 

2

 

 

 

34

9

2001

674

337

337

258

317

75

20

4

604

 

2

 

 

1

16

51

2011

688

344

344

295

294

60

37

2

661

2

 

1

2

22

 

549

3

4

 

 

2

72

58

V zmysle dostupných dát počet obyvateľov do roku 1910 narastal, kým na prelome 20. a 21. storočia sa držal na stabilnej hranici. Keď sa pozrieme na údaje z ďalších sčítaní v 20. storočí, zistíme, že populačný vývoj Pitelovej mal od roku 1970 klesajúcu tendenciu, až sa na začiatku 21. storočia ledva vrátil k stavu platnému v roku 1910. Podiel mužov a žien bol skoro vždy vyrovnaný, nemôžeme povedať, že by jedno z pohlaví prevažovalo nad druhým. Priemerný vek v obci musel byť začiatkom 20. storočia nižší ako v 21. storočí, na čo poukazuje silnejšia kategória osôb slobodných oproti ženatým/vydatým a predovšetkým ovdoveným Pitelovčanom. Po roku 2001 sa objavuje výraznejšia skupina rozvedených, dovtedy iba sporadicky prítomní jednotlivci v dedine. Zo sledovaných materinských jazykov jednoznačne sústavne dominovala slovenčina. Prevládajúcim vierovyznaním bolo dlhodobo rímskokatolícke náboženstvo. Do tejto trvalo ustálenej podoby vstúpil zvyšujúci sa počet ľudí bez vyznania, resp. nezisteného vyznania, po revolúcii v roku 1989.

Hoci nevýrazné, no spomedzi ostatných náboženských spoločenstiev mali v Pitelovej svoje zastúpenie židia. Prvá zmienka o prítomnosti židovského obyvateľstva v Pitelovej pochádza z druhej polovice 19. storočia, konkrétne z roku 1867, keď sa Šalamúnovi a Rose Meiselovcom, bydliskom v Pitelovej, narodila dcéra Rosi. Árendátor Šalamún Meisel viedol hostinec zriadený v rodinnom dome, ktorého poloha by v súčasnosti najviac zodpovedala domu s č. 26. V dedine bývali určite ešte aj v roku 1871. Vtedy sa im narodila ďalšia dcéra Ema.4 Podľa výsledkov sčítania obyvateľstva z roku 1869 žila v Pitelovej tiež rodina Mórica Spitzera. Vdovec Móric Spitzer mal v nájme hostinec v pitelovskej časti Dolina (dom č. 176). Budova patrila Banskobystrickému biskupstvu, slúžila na bývanie a pre pohostinské účely. Spolu s ním tu žilo jeho päť detí. Dcéra Julie sa 10. septembra 1872 vydala za Samuela Weisza, ktorý neskôr prevzal funkciu hostinského po svojom svokrovi. Keď v roku 1886 pochovávali syna Hermana, boli stále obyvateľmi Pitelovej.5 Ako ďalší hostinskí židovského pôvodu pôsobili v Pitelovej Samuel Riesz (okolo roku 1889), vdovec Július Weisz (okolo roku 1890)6 a Adolf Weiner (okolo roku 1895). Arpád Weiner, Adolfov syn, bol obchodník a takisto žil v Pitelovej. Weinerovci bývali v dome s aktuálnym súpisným č. 56 a práve od Adolfa Weinera kúpili manželia Jozef a Anna Páchnikovci príslušný pozemok so stavbou a urbárskymi podielmi.7 S obcou sa spájala aj rodina Ignáca Schlesingera (bez bližšieho určenia profesie) a maďarský podnikateľ Gyula Karvázi, ktorý sa oženil s Katarínou Schlesingerovou v roku 1896.8 V zmysle zoznamu uhorských remeselníkov a obchodníkov, vypracovaného na základe údajov zo sčítania v roku 1890, žil v Pitelovej i Herman Stotter, obchodník s korením a koloniálnym tovarom. V tom čase bol už vdovec, manželka Regina zomrela 9. augusta 1888 a pochovaná bola na židovskom cintoríne vo Svätom Kríži (dnes Žiar nad Hronom).9

Záznamy o židovskom obyvateľstve žijúcom v Pitelovej na prelome 60. a 70. rokov 19. storočia sa nachádzajú v matričných knihách Židovskej náboženskej obce v Kremnici. Mladšie zápisy sú vedené v matričných knihách Židovskej náboženskej obce vo Svätom Kríži. Príslušnosť židov z Pitelovej k svätokrížskej náboženskej obci je prvýkrát zachytená v materiáloch s publikovanými údajmi zo sčítania v roku 1890. Židovská náboženská obec vo Svätom Kríži sa začala formovať v roku 1870. Jej zakladateľom a prvým predstaveným bol Nathan Klein, obchodník s drevom. O rozvíjanie komunity sa od jej počiatku zaslúžil tiež Jozef Weil, majiteľ pozemkov (statkár). Prvým spolkom založeným v sídle náboženskej obce bol Chevra kadiša (svätý spolok). Jeho úlohou bolo starať sa o ťažko chorých a umierajúcich, organizovať pohreby a všemožne pomáhať rodinám nebohých. Predsedom spolku bol v roku 1929 Jozef Zlattner. Členstvo v spolku sa zakladalo na dobrovoľnosti a považovalo sa za česť. Komunita mala istý čas k dispozícii vlastnú ľudovú školu, ktorá sa však pre klesajúci počet žiakov v roku 1919 zatvorila. V zmysle Maďarského židovského lexikónu (1929) bola svätokrížska židovská komunita malá, tvorilo ju 50 členov, 20 rodín a 26 daňových poplatníkov, z toho 1 veľkoobchodník, 20 obchodníkov, 1 lekár a 5 súkromných úradníkov. Miestna synagóga bola postavená v roku 1888 (na dnešnej ulici SNP č. 64).10  Svoj účel plnila až do jej arizácie v roku 1942. Od 60. rokov 20. storočia v objekte sídlila miestna vývarovňa a napokon domov sociálnych služieb. Židovský cintorín sa nachádzal pod Šibeničným vrchom.11 V materiáloch zo sčítania ľudu v roku 1930 a 1940 už v Pitelovej nebolo evidované žiadne židovské obyvateľstvo.

Sčítania ľudu sa zameriavali tiež na spôsob bývania obyvateľov. V prípade počtu domov pramene spočiatku nešpecifikujú, či ide o domy obývané alebo neobývané. Za rok 1890 je publikovaný počet obývaných domov, za roky 1900 a 1910 sú k dispozícii počty domov obytných, v rokoch 1921, 1930, 1940 a 1950 domy obývané aj neobývané. Zdroje od roku 1961 obsahujú dáta za trvalo obývané domy, čomu sú prispôsobené takisto počty z rokov 1991 a 2001 v prehľade za obec Pitelová.12

Domov v dedine postupne pribúdalo, pričom výstavba naberala na intenzite hlavne v 20. – 30. rokoch a 50. – 60. rokoch 20. storočia. V prvej vlne sa stavali domy v Záhradách. Počas druhej vlny vznikla nová ulica Na pažiti a zaľudnili sa Čierne zeme. Prvé obmedzenia výstavby v roku 1972, súvisiace s nezaradením Pitelovej medzi strediskové obce, zamedzili rozmachu novostavieb. Počet domov prvýkrát stúpol až v roku 2011.

Rok

Domy

Strešná krytina

kameň alebo pálená tehla

drevo

kameň a pálená tehla v základe, múry zo surovej tehly alebo nabíjanice

spolu

škridlica, bridlica alebo plech

šindeľ alebo dosky

trstina alebo slama

1869

 

 

 

65

 

 

 

1880

 

 

 

73

 

 

 

1890

 

 

 

81

 

 

 

1900

40

54

 

94

4

12

78

1910

65

42

1

108

17

13

78

1921

 

 

 

118

 

 

 

1930

 

 

 

136

 

 

 

1940

 

 

 

159

 

 

 

1950

 

 

 

170

 

 

 

1961

 

 

 

195

 

 

 

1970

 

 

 

212

 

 

 

1991

 

 

 

206

 

 

 

2001

 

 

 

183

 

 

 

2011

 

 

 

196

 

 

 

Na záver sa pozastavíme pri prehľade počtu obyvateľov a domov v jednotlivých územných častiach Pitelovej podľa výsledkov sčítania ľudu z 1. decembra 1930. V súčasnosti môže na nás až úsmevne pôsobiť charakterizovanie Čiernych zemí ako samoty. Vykázané dva domy stáli v úrovni dnešného rodinného domu s č. 266:

Územná časť obce Pitelová

Miestopisný ráz

Počet domov

Počet obyvateľov

Dolina

skupina domov

12

99

Kuricovci

skupina domov

6

54

Pitelovský mlyn

mlyn

1

6

Pitelová (centrálna časť)

dedina

96

554

Záhrady

skupina domov

13

43

Čierne zeme

samota

2

11

Okrem toho roztrúsené domy

6

44

Spolu

136

811

 


[1] Sčítanie 1869: A Magyar Korona Országainak Helységnévtára. Budapest, Athenaeum, 1873, s. 1015.
Sčítanie 1880: A magyar korona országaiban az 1881.év elején végrehajtott népszámlálás föbb eredményei megyék és községek szerint részletezve. 2. zv. Budapest, Pesti Könyvnyomda – Részvény – Társaság, 1882, s. 43.
Sčítanie 1890: Jekelfalussy, J.: A magyar korona országainak helységnévtára. Budapest, Pesti Könyvnyomda – Részvény – Társaság, 1892, s. 84 – 85.
Sčítanie 1900: A magyar korona országainak 1900.évi népszámlálása. 1. zv. Budapest, Pesti Könyvnyomda – Részvénytársaság, 1902, s. 8 – 9.
Sčítanie 1910: A magyar szent korona országainak 1910.évi népszámlálása. 42. zv. Budapest, Athenaeum, 1912, s. 102 – 103.
Sčítanie 1921: Chromec, B.: Místopisný slovník Československé republiky podle statistického lexikonu obcí a jiných úředních pramenů. Praha, Československý kompas, 1929, s. 479.
Sčítanie 1930: Štatistický lexikon obcí v republike Československej III. Krajina Slovenská. Praha, Orbis, 1936, s. 39.
Sčítanie 1940: Soznam obcí na Slovensku podľa administratívneho rozdelenia k 1. septembru 1946. Bratislava, Štátny plánovací a štatistický úrad, 1946, s. 34.
Sčítanie 1950 – 1970: Retrospektivní lexikon obcí Československé socialistické republiky 1850 – 1970. I. díl, svazek 2. Praha, SEVT, 1978, s. 1050 – 1051.
Sčítanie 1980: Bačík, V.: Mapa obcí SR so základnými informáciami. Pitelová. [Online]. Dostupné na: http://www.sodbtn.sk/obce/obec.php?kod_obce=517135.
Sčítanie 1991: Výsledky sčítania ľudu, domov a bytov 1991. [Online]. Dostupné na: http://sodb.infostat.sk/scitanie/sk/1991/format.htm.
Sčítanie 2001: Výsledky sčítania ľudu, domov a bytov 2001. [Online]. Dostupné na: http://sodb.infostat.sk/scitanie/sk/2001/format.htm.
Sčítanie 2011: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011. Výsledky v multidimenzionálnych tabuľkách. [Online]. Dostupné na: https://census2011.statistics.sk/tabulky.html.
Štatistický lexikón obcí Slovenskej republiky 2011. Bratislava, Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2014, s. 173.

[2] Retrospektivní lexikon obcí Československé socialistické republiky 1850 – 1970. I. díl, svazek 1. Praha, SEVT, 1978, s. 27 – 31.

[3] Kronika obce Pitelová, zápis z roku 1962 (s. 32).

[4] Záznam o narodení Rosi Meiselovej dňa 25. decembra 1867 a Emy Meiselovej dňa 27. mája 1871 v matrike narodených Židovskej náboženskej obce v Kremnici, www.familysearch.org.

[5] Záznam o sobáši Samuela Weisza a Julie Spitzerovej dňa 10. septembra 1872 v matrike sobášených Židovskej náboženskej obce v Kremnici, záznam o úmrtí Hermana Weisza dňa 2. októbra 1886 v matrike zomretých svätokrížskej židovskej náboženskej obce,  www.familysearch.org.

[6] Jekelfalussy, J.: Magyarország iparosainak és kereskedőinek czím- és lakjegyzéke. Budapest, A Pesti Könyvnyomda – Részvény – Társaság, 1892, s. 826.
Záznam o narodení Dávida Riesza dňa 19. januára 1889 v matrike narodených svätokrížskej židovskej náboženskej obce, www.familysearch.org.

[7] Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Banskej Bystrici, pracovisko Archív Kremnica, fond Obvodný notársky úrad pre Kremnicu a okolie za roky 1893 – 1944, úmrtná matrika matričného obvodu Jastrabá (Bartošova Lehôtka), 1895 – 1904, zv. 1, č. 58, rok 1902 (úmrtie Adolfa Weinera).
Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Banskej Bystrici, pracovisko Archív Kremnica, fond Obvodné notárske úrady z obvodu Okresného úradu v Kremnici /1868/ 1888 – 1950, Obvodný notársky úrad v Trnavej Hore 1868 – 1945 (1950), inv. č. 151, ročník 1940, šk. č. 8.

[8] Záznam o narodení Jakuba Schlesingera dňa 22. decembra 1883 a o sobáši Gyula Karváziho s Katarínou Schlesingerovou dňa 17. novembra 1896 v matrike narodených/sobášených svätokrížskej židovskej náboženskej obce, www.familysearch.org.

[9] Jekelfalussy, J.: Magyarország iparosainak és kereskedőinek czím- és lakjegyzéke. Budapest, A Pesti Könyvnyomda – Részvény – Társaság, 1892, s. 613.
Záznam o úmrtí Reginy Stotterovej dňa 9. augusta 1888 v matrike zomretých svätokrížskej židovskej náboženskej obce, www.familysearch.org.

[10] Franek, J.: Judaizmus. Kniha o židovskej kultúre, histórii a náboženstve. Bratislava, Marenčin PT, 2009, s. 17.
Jekelfalussy, J.: A magyar korona országainak helységnévtára. Budapest, Pesti Könyvnyomda – Részvény – Társaság, 1892, s. 1271.
Ujvári, P.: Magyar Zsidó Lexikon. Budapest, Makkabi 1929, s. 842 – 843. [Online]. Dostupné na: http://mek.oszk.hu/04000/04093/html/0850.html.

[11] Židovská komunita vo Svätom Kríži nad Hronom. Synagóga. [Online]. Dostupné na: zidovska-komunita-vo-sv-krizi-h.webnode.sk/zidovska-komunita/synagoga/.

[12] Retrospektivní lexikon obcí Československé socialistické republiky 1850 – 1970. I. díl, svazek 1. Praha, SEVT, 1978, s. 27 – 31.